Document - Slovakia: Still separate, still unequal: Violations of the right to education of Romani children in Slovakia: Summary


Slovensko


Stále segregovaní, stále v nerovnom postavení

Porušovanie práva na vzdelanie

rómskych detí na Slovensku


Zhrnutie


Oddelené školy

V materskej škole v Jarovniciach na východnom Slovensku je v triedach teplo, sú dobre osvetlené a plné hraciek, plagátov a ucebných pomôcok. Na prvom poschodí sa skupinka štvorrocných a pätrocných detí hrá s dinosaurami z umelej hmoty. Na prízemí skupina detí rovnakého veku stojív kruhu a drží sa za ruky.


Pri bežnom pozorovaní nie je medzi oboma skupinami žiaden rozdiel. Avšak deti na prvom poschodí majúsvetlú plet, hovoria po slovensky a pochádzajú z mesta. Skupinka na prízemí má tmavšiu plet, hovorí iným jazykom a väcšina detí býva niekolko kilometrov od mesta, v schátralej osade. Deti na prízemí sú Rómovia a ked prestanú navštevovat materskú školu a nastúpia do prvej triedy základnej školy, bude to škola „len pre rómske deti", kde budú staré hracky, šálky i taniere a triedy budú preplnené. Niektoré môžu byt na základe pochybných hodnotení dokonca zaradené do špeciálnych škôl pre deti s telesným a mentálnym postihnutím.


Rómske deti na Slovensku sa stretávajú s vážnymi prekážkami pri prístupe k základnému vzdelaniu. Rozšírená prax oddelovania rómskych a nerómskych žiakov na úrovni základného vzdelania má v praxi za následok segregáciu. V takýchto segregovaných triedach získavajú rómske deti bez ohladu na svoje individuálne schopnosti podpriemerné vzdelanie. Uvedené bariéry vo vzdelávaní sú súcastou odopierania jazykových a kultúrnych práv, ktoré mnohí Rómovia na Slovensku zažívajú. Neschopnost vlády poskytnút rómskym detom zodpovedajúce vzdelanie nicí ich vyhliadky na budúce zamestnanie a podporuje špirálu marginalizácie a chudoby rómskych obcanov.


Právo na vzdelanie je spojené s inými dôležitými ludskými právami, napríklad s právom na primerané bývanie. Rómovia na Slovensku netrpia len segregáciou vo vzdelávaní, casto tiež žijú v chatrciach v osadách oddelených od miest. Hoci niekde je doprava k dispozícii, vela Rómov si ju nemôže dovolit. Niektoré základné školy tiež vyžadujú príspevok od rodicov, ktorý presahuje financné možnosti mnohých Rómov. Nedostatok pravidelných spojov do obcí a centier miest, ci už zdarma alebo za poplatok, v kombinácii s chudobou a strachom z diskriminácie casto znamená, že školská dochádzka je pre rómske deti problémom. V prípade, že už školu navštevujú, tak celkové ponatie a prax „výhradne rómskych"tried naznacujú, že nestojí za to ich vzdelávat na rovnakej úrovni ako väcšinovú populáciu, co ešte dalej prehlbuje ich pocit jazykovej, kultúrnej aekonomickej izolácie.


Vláda Slovenskej republiky a Európska únia nesú zodpovednost za to, aby boli podniknuté kroky, ktoré zlepšia prístup k základnému vzdelaniu pre všetkých obcanov, bez ohladu na to, nakolko sú marginalizovaní a znevýhodnení. Slovensko ako clenský štát EÚ je spolu s EÚ zvlášt zodpovedné za poskytovanie kvalitného vzdelania všetkým obcanom.


Úplná správa, z ktorej vychádza toto strucné zhrnutie, sa opiera o zistenia delegátov Amnesty International, ktorí v roku 2006 a 2007 navštívili niekolko miest na Slovensku, vrátane rómskych osád na východe krajiny, kde sú chudoba Rómov a ich sociálne vylúcenie všeobecne považované za najhoršie na Slovensku. Delegáti Amnesty International viedli rozhovory s úradníkmi z oblasti školstva, ucitelmi, mimovládnymi organizáciami, príslušníkmi rómskych komunít a väcšinovej populácie, s detmi a ich rodicmi o ich skúsenostiach s prístupom k základnému vzdelaniu.


Rómovia na Slovensku

Pocet Rómov v EÚ sa odhaduje na 7 až 9 miliónov a približne 80 percent ich žije v nových clenských štátoch EÚ.(1)Pri scítaní na Slovensku v roku 2001 sa takmer 90 000 ludí oznacilo za Rómov, z celkovej populácie viac ako 5,3 miliónov obyvatelov. Vzhladom na to, že Rómovia sa obávajú diskriminácie a perzekúcie, casto sa pri scítaní obyvatelov a iných prieskumoch k svojej národnosti nehlásia a skutocná populácia Rómov na Slovensku sa odhaduje na 480 000 až 520 000.


Rómovia žijú na Slovensku najmenej od 14. storocia. Opakovane sa objavovali pokusy prinútit ich, aby sa asimilovali do väcšinovej populácie a vzdali svojho tradicného spôsobu života. K oficiálnemu uznaniu Rómov ako národnostnej menšiny vládou Slovenskej republiky, ktorá bola ešte stále súcastou Ceskoslovenska, došlo v apríli 1991. Dnes žije väcšina Rómov na východe a na juhu krajiny, na pozemkoch, ktoré sú v majetku obcí, ale sú z nich vyclenené. V osadách typicky chýba rozvod vody, elektriny a ostatné základné vybavenie. Mnohé domy majú hlinené dlážky, nemajú kúrenie a bývajú v nich desat i viacclenné rodiny, ktoré sa tiesnia na ploche nie väcšej ako väcšina obývaciek. Podla niektorých zdrojov sú životné podmienky Rómov na východnom Slovensku jedny z najúbohejších v celej EÚ.


Diskriminácia a stárocia prenasledovania viedli k chudobe a nezamestnanosti. Ekonomická situácia mnohých Rómov sa zhoršila od zaciatku devätdesiatych rokov, kedy slobodné volby ukoncili štyri desatrocia komunistickej nadvlády. Amnesty International sa pocas svojho prieskumu stretla s vyjadreniami frustrácie nad touto situáciou. Ako uviedla riaditelka rómskej školy na východnom Slovensku, „úradníci v Bratislave prijímajú rozhodnutia bez toho, aby mali predstavu o skutocnej situácii priamo na mieste".


Segregácia v slovenskom vzdelávacom systéme

Ak by všetky rómske deti išli do základnej školy, biele deti by sa stali menšinou. Aby sa tomu vyhli, posielajú bieli naše deti do špeciálnych škôl... Rómovia z bohatých rodín chodia do normálnej základnej školy. Ale Rómovia z chudobných rodín zvycajne koncia v špeciálnej škole."

Rómsky zamestnanec obecného úradu na východnom Slovensku


Za politiku vzdelávania je zodpovedné Ministerstvo školstva Slovenskej republiky. Predškolské vzdelávanie detí vo veku od troch do piatich rokov nie je povinné a obvykle nie je bezplatné. Povinná školská dochádzka trvá 10 rokov od šiestich do šestnástich rokov.


Od šestdesiatych rokov 20. storocia existuje 14 typov špeciálnych škôl podla odlišných ucebných osnov upravených tak, aby vyhovovali detom s rôznym typom zvláštnych potrieb. Mnohé z týchto škôl vyucujú podla osnov prispôsobených špecifickému telesnému alebo mentálnemu postihnutiu.


Vláda Slovenskej republiky trvá na tom, že segregácia vo vzdelávaní nie je oficiálnou politikou vlády. Avšak orgány pre ochranu ludských práv opakovane vyjadrujú znepokojenie nad velkým podielom rómskych detí na východnom Slovensku vystavených trvalým formám segregácie a izolácie. V niektorých castiach východného Slovenska je podla školského inšpektora, ktorý sa vyjadril pre Amnesty International, sto percent škôl segregovaných, pricom nezávislé štúdie poukazujú na skutocnost, že až 80 percent detí umiestnených v špeciálnych školách na Slovensku tvoria Rómovia.(2)


Podla slovenskej legislatívy sú špeciálne školy a triedy urcené pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, vrátane detí s telesným a mentálnym postihnutím, ale tiež pre deti, ktoré „tažko komunikujú", trpia „problémami v sociálnom vývoji" alebo pochádzajú zo „sociálne znevýhodneného prostredia". Tieto kritériá sú nejasné a, ako poukázala Amnesty International a iné organizácie, ponechávajú velký priestor pre diskrimináciu a segregáciu.(3) Najmä termín pochádzat zo „sociálne znevýhodneného prostredia"je do znacnej miery chápaný ako synonymum rómskeho pôvodu.


Umiestnenie do špeciálnej školy je casto jednosmernou cestou. Deti, ktoré mohli byt nesprávne ohodnotené a do týchto škôl nesprávne umiestnené, majú velmi obmedzenú možnost vrátit sa do bežných škôl alebo pokracovat vo vzdelávaní aj po ukoncení povinnej školskej dochádzky. Rómski rodicia sú navyše pod tlakom, aby prijali segregáciu ako normálnu a dokonca prínosnú pre svoje deti, napríklad aj formou financného príspevku pre tých, ktorí pošlú svoje deti do špeciálnych škôl alebo tried.


Rómska populácia má iné hodnoty a to je dôvod, preco nechcú študovat. Ich prioritou je láska."

Nemyslím, že keby ste tu žili, nechali by ste svoje dieta chodit do rómskej triedy, pretože by mu všetko ukradli."

Rómovia nepovažujú vzdelanie za hodnotu."

Ak otvorím rómsku triedu, stratím všetky biele deti. Nie sú dostatocne cistotní a ani pre nich nemám miesto."

Vyjadrenia slovenských pedagógov pre Amnesty International


Rómskym detom sa odopiera vzdelanie

Ked ja som chodil do školy, tak som študoval v triede spolu s bielymi. Potom prišli devätdesiate roky a biele deti prestahovali do školy, ktorú pre ne postavili. Rómske deti zostali tu... Ale bolo by lepšie, keby biele deti chodili do školy spolu s rómskymi, aby mali medzi sebou lepšie vztahy...Mám vela priatelov v Jarovniciach, Peklanoch, Rencišove....pretože som bol medzi bielymi. Ale napríklad môj syn, ten nemá priatelov medzi bielymi detmi, iba medzi rómskymi."

Žije sa nám zle. Všetko chýba. Nemáme žiadnu hygienu. Deti sa chcú kúpat, my sa chceme kúpat, chceme žit v cistých domoch. Nemáme svetlo a chceme žit ako normálni ludia. Nie je možné, aby v takýchto podmienkach žilo tolko ludí. Ak sa chcem okúpat, musím deti poslat von ... Chcel by som, aby si robili domáce úlohy, aby som im pomohol, aby mohli študovat, ale bez svetla sa nedá robit nic. Máme jednu sviecku…ale velmi rýchlo dohorí a musíme íst spat."

Rómski rodicia



Podla správy Komisára pre ludské práva Rady Európy z roku 2006 iba tri percentá rómskych detí na Slovensku študovali na gymnáziách a iba osem percent sa prihlásilo na stredné odborné školy, co je velmi nízke císlo, ktoré vyvolalo znepokojenie medzinárodných orgánov pre ludské práva.


Vyššie uvedené vyjadrenia svedcia o tom, že negatívny prístup k Rómom je rozšírený aj medzi školskými úradníkmi a ucitelmi na školách, ktoré navštevujú Rómovia. Diskriminácia zasahuje do mnohých vrstiev slovenskej spolocnosti a ovplyvnuje zákony, normy a každodenné postupy súvisiace so vzdelávaním, najmä s predškolským vzdelávaním.


Amnesty International pocas svojho výskumu zistila, že právo Rómov na vzdelanie limituje celý rad navzájom casto súvisiacich faktorov. Patria medzine:


Chudoba a životné podmienky. Vela rómskych detí žije vo velmi núdznych podmienkach, v ktorých chýba kanalizácia, plyn, voda a hygienické zariadenia a pripojenie k elektrickej sieti, a tieto podmienky im bránia ucit sa a prospievat v škole. Ako sme už uviedli v úvode, rómske osady sú casto fyzicky oddelené od hlavnej casti mesta alebo dediny a spojov verejnej dopravy do školy je minimum. Ak aj existujú, mnohé rómske rodiny si nemôžu cestovné dovolit.


Nedostatok prostriedkov pre súcasné rómske školy. Školy vyhradené len pre rómske deti sú castejšie preplnené a trpia nedostatkom zdrojov ako školy pre zvyšok populácie. Róm z Jarovníc opísal situáciu v materskej škole: „Taniere pre Rómov sú staré a aj šálky sú rozbité, lyžicky sú staré a bieli majú nové... zobrali nové veci a dali ich bielym detom a staré veci dali Rómom."


Riaditel jednej základnej školy, ktorú navštevujú len rómske deti, Amnesty International vysvetlil, ako mu nedostatok zdrojov a priestorov zabránil vytvorit v škole prípravné alebo iné špeciálne triedy: „Sme takí plní, že tu nemôžeme vytvorit špeciálnu triedu. Pocet žiakov v špeciálnej triede by mal byt osem až dvanást a naše triedy majú 26-27 žiakov. Peniaze sa nevynakladajú takým spôsobom, ako potrebujeme - najmä nie na školy a na nové triedy. Nemáme žiadnu prípravnú triedu [nultý rocník]."


Chybné hodnotenie. Ak boli rómske deti zaradené do špeciálnej školy alebo triedy, zriedkakedy existuje cesta spät do väcšinového vzdelávania. Rozhodnutie o umiestnení do špeciálnej školy alebo vyrovnácej triedy v bežnej škole sa robí vo veku, kedy deti vstupujú do systému povinnej školskej dochádzky. Pretože rómske deti zvycajne nehovoria po slovensky a nenavštevujú predškolskú prípravu, sú pri hodnotení znevýhodnené. Jeden školský inšpektor poukázal pre Amnesty International na kultúrnu, jazykovú a socioekonomickú zaujatost hodnotenia. „Pri našich inšpekciách na východnom Slovensku sme videli, že väcšina Rómov nie je mentálne retardovaná, hoci boli takto diagnostikovaní."Podla slovenskej legislatívy majú od roku 1991 deti právo na to, aby boli preradené zo špeciálnych škôl do bežného systému vzdelávania, Amnesty International však bola informovaná, že k preradeniu detí zo špeciálnych škôl do bežných škôl dochádza velmi zriedka.


Odopieranie jazykových a kultúrnych práv. Rómovia sú na Slovensku uznaní za národnostnú menšinu od roku 1991, ale nepožívajú jazykové a kultúrne práva zarucené ostatným menšinám. Podla školského zákona z roku 1984 je základným vyucovacím jazykom slovencina, ale zákon vymenováva niekolko etnických a jazykových menšín, ktorých deti majú právo na vzdelávanie v ceštine, madarcine, nemcine, polštine a ukrajincine. Právo na vzdelávanie v rómskom jazyku chýba. Úradníci z oblasti školstva a rómski rodicia opakovane upozornovali Amnesty International, že rómske deti boli casto umiestnované do špeciálnych škôl, pretože nehovorili po slovensky.


Vyucovacie materiály v rómskom jazyku sú k dispozícii len minimálne, prakticky vôbec. Docenenie rómskeho jazyka a kultúry spolu s vyucovaním vo väcšinovom jazyku na všetkých úrovniach by pomohlo vytvorit vzájomné porozumenie a naucit deti vážit si všetky kultúry. Zároven by však snaha naplnit potreby rómsky hovoriacich detí nemala slúžit na ospravedlnenie alebo uplatnovanie ich segregácie do výhradne rómskych tried.


Nepresvedcivé opatrenia. Amnesty International uznáva, že vláda Slovenskej republiky prijala celý rad opatrení s cielom zlepšit prístup rómskych detí k vzdelaniu. Obávame sa však, že zvláštne opatrenia neboli prijímané systematicky a v praxi chýbajú primerané monitorovacie prostriedky a zaistenie zodpovednosti. Medzi opatrenia iniciované v školách mimovládnymi organizáciami a neskôr prijaté ministerstvom školstva patrí napríklad vytváranie prípravných tried (nultých rocníkov) na základných školách pre deti pochádzajúce zo „sociálne znevýhodneného"prostredia a zamestnávanie asistentov ucitela, ktorí pomáhajú detom s jazykovými alebo sociálnymi tažkostami. Hoci školy i rodicia hodnotia obidve opatrenia v pomoci rómskym detom ako úspešné, ich financovanie je nepovinné a nie príliš rozšírené. Pre nedostatocné financovanie a prípravu sa školy potýkajú tiež s nedostatkom kvalifikovaných asistentov ucitela.


Právo na vzdelanie

Právo na vzdelanie je zakotvené v medzinárodných normách a dohovoroch o ludských právach. Mnohé z nich sú pre Slovenskú republiku právne záväzné. Vládne záväzky spojené s právom na vzdelanie možno zhrnút do štyroch kategórií:

  1. Dostupnost. Základné vzdelanie musí byt povinné a bezplatné pre všetkých. K dispozícii musí byt dostatocné množstvo fungujúcich vzdelávacích inštitúcií a programov.

  2. Prístupnost. Vzdelanie musí byt prístupné pre všetkých, najmä pre najzranitelnejšie skupiny, podla práva i v skutocnosti, bez diskriminácie.

  3. Prijatelnost. Forma a obsah vzdelávania, vrátane ucebných osnov a vyucovacích metód, musia byt prijatelné (napríklad relevantné, kultúrne primerané a kvalitné).

  4. Adaptabilita. Vzdelávanie sa musí prispôsobovat potrebám študentov v ich odlišnom sociálnom a kultúrnom prostredí. Mali by byt prijaté opatrenia, ktoré podporia prístup detí k vzdelaniu a jeho prínos.


Od štátov, ktoré patria do Európskej únie, sa vyžaduje, aby dodržiavali normy ludských práv a svoje vnútroštátne zákony zjednotili so zákonmi EÚ. Slovensko sa stalo clenom EÚ v roku 2004. Podla kritérií EÚ musia inštitúcie clenských štátov plne zarucit demokraciu, právny štát, dodržiavanie ludských práv a rešpektovanie a ochranu menšín. V júni roku 2000 prijala EÚ smernicu, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania bez ohladu na rasový a etnický pôvod („smernica o rasovej rovnosti"). Smernica zakazuje priamu aj nepriamu diskrimináciu a výslovne sa vztahuje na vzdelanie.


Odporúcania

Amnesty International vyzýva vládu Slovenskej republiky, aby sa zaviazala riešit otázku segregácie. Rómske deti by nemali byt umiestnované do špeciálnych alebo segregovaných škôl ci tried jednoducho preto, že majú rómsky pôvod, alebo preto, že sú sociálne znevýhodnené. Vláda by v súlade so svojimi záväzkami vyplývajúcimi zo zákonov týkajúcich sa ludských práv mala zabezpecit, aby všetky rómske deti pocítili prínos zvláštnych opatrení pred zahájením školskej dochádzky i pocas nej. Žiadne dieta by nemalo byt vylúcené z kvalitného štandardného vzdelávania z dôvodu etnického pôvodu, chudoby, vzdialenosti alebo nákladov.


EÚ a dalšie organizácie a financujúce subjekty by mali za prioritu považovat integráciu Rómov do bežných škôl a zabezpecit, aby rómske deti neboli diskriminované.


Amnesty International zvlášt vyzýva ku krokom v nasledujúcich klúcových oblastiach:

  1. Vláda Slovenskej republiky by mala klást dôraz na uplatnovanie práva rómskych detí na povinné a bezplatné vzdelávanie vypracovaním a realizáciou plánu cinnosti, ktorý by zabezpecil, aby všetky deti dokoncili základné vzdelanie tak, ako to vyžaduje Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach (ICESCR). Prioritou plánu by mala byt integrácia a dochádzka rómskych detí do bežných škôl prostredníctvom desegregácie v kombinácii so zvláštnymi opatreniami, ktoré podporia dochádzku a znížia pocet detí s neukonceným vzdelaním, ako to vyžaduje Dohovor OSN o právach dietata.

  2. Vláda Slovenskej republiky by mala prijat jasný a jednoznacný politický záväzok odstránit segregované vzdelávanie Rómov. Vláda by mala realizáciu tohto záväzku konzultovat s rómskou komunitou a prijat konkrétne, cielené a úcinné kroky na odstránenie segregácie vo vzdelávaní.

  3. Ministerstvo školstva musí zabezpecit, aby obsah a prostriedky vzdelávania boli v súlade s ludskými právami. Na základe konzultácie s rómskymi komunitami a organizáciami musí zabezpecit, aby rómska kultúra, história, tradície a informácie o tom, ako Rómovia prispeli k rozvoju spolocnosti, boli súcastou oficiálnych ucebných osnov. Rómskemu jazyku musí novelizáciou školského zákona zarucit rovnaké uznanie ako ostatným vymenovaným menšinovým jazykom. Musí zabezpecit dostupnost vyucovacích materiálov v rómskom jazyku, poskytovat školenia ucitelom a dalším pracovníkom základných škôl, zabezpecit skutocné zapojenie príslušníkov rómskej komunity do politiky vzdelávania, ktorá sa týka zaclenovania Rómov, a získat vyucujúci personál rómskeho pôvodu na všetky úrovne školského systému a zabezpecit, aby v nom nebol vystavený rasovej diskriminácii.

  4. Ministerstvo školstva by tiež malo zbierat štatistické informácie a údaje s cielom monitorovat etnické zloženie tried na základných školách a zabezpecit, že pri umiestnovaní detí do tried a skupín nebude zohrávat žiadnu úlohu rasová diskriminácia.


Amnesty International zároven vyzýva Európsku úniu a ostatných financných prispievatelov, aby podporovali vládu Slovenskej republiky v jej úsilí riešit problém systematického porušovania práv rómskych detí na vzdelanie, a to poskytnutím potrebnej materiálnej a technickej pomoci. Amnesty International odporúca, aby darcovia využili svoj vplyv a podnietili vládu Slovenskej republiky k realizácii odporúcaní tejto správy, najmä tých, ktoré sa týkajú odstránenia segregácie vo vzdelávaní rómskych detí. Mali by tiež zabezpecit, aby všetky opatrenia prijaté na zlepšenie životných podmienok Rómov na Slovensku boli v súlade s medzinárodnými normami týkajúcimi sa ludských práv v súvislosti s právom na primerané bývanie a hygienické podmienky, ako aj s právom na skutocnú úcast Rómov na rozhodnutiach, ktoré ovplyvnujú realizáciu ich ludskýchpráv.


Amnesty International adresuje cast odporúcaní priamo Európskej únii:

  1. EÚ by mala prijat jednotnú politiku týkajúcu sa Rómov, aby sa úcinne využili dostupné právne, financné a politické nástroje. To bude vyžadovat vypracovanie rámcovej stratégie EÚ pre zaclenovanie Rómov, ktorá zaistí súlad a komplementaritu politík, iniciatív a financovania. Clenským štátom EÚ by zároven poskytla základné princípy a možnost výmeny osvedcených postupov.

  2. EÚ by mala jasne identifikovat Rómov v existujúcej antidiskriminacnej politike a politike sociálneho zaclenovania a aktívne presadzovat úcast Rómov na tvorbe politiky, jej realizácii a hodnotení, a podporovat využitie nástrojov EÚ na zvýšenie povedomia o situácii Rómov v spolocnosti.

  3. EÚ by mala zabezpecit, aby použitie financných prostriedkov zo zdrojov EÚ neviedlo k rasovej segregácii v oblasti vzdelania, bývania a zdravotnej starostlivosti.


Strucné zhrnutie kompletnej správy s rovnakým titulom, ktorá bola taktiež publikovaná v novembri 2007 pod císlom AI Index EUR 72/001/2007.

Jazyk originálu: anglictina.

This is the Executive summary of the report in the Slovak language.



********


(1) World Bank, About the Roma: Facts and figures, at http://web.worldbank.org.


(2) ERRC, Stigmata: Segregated Schooling of Roma in Central and Eastern Europe, 2004 (dalej len ERRC, Stigmata, 2004), str. 13 a 28-29; ECR,I Third report on Slovakia, CRI (2004) 4, Adopted on 27 June 2003, made public on 27 January 2004 (dalej len ECRI, Third report on Slovakia, 2004), str. 24, Save the Children, Denied a Future? The right to education of Roma/Gypsy and Traveller Children in Europe, Zv. 2, 2001 (dalej len Save the Children, Denied a Future? 2001), str.188.


(3) Okrem tejto správy pozri najmä ERRC, Stigmata, 2004, a ERRC, The Impact of Legislation and Policies on School Segregation of Romani Children: A Study of Anti-Discrimination Law and Government Measures to Eliminate Segregation in Education in Bulgaria, Czech Republic, Hungary, Romania and Slovakia, február 2007 (dalej len ERRC, The Impact of Legislation and Policies on School Segregation of Romani Children, 2007).

Page 5 of 5

How you can help

AMNESTY INTERNATIONAL WORLDWIDE