Document - Slovak Republic: Still separate, still unequal : Violations of the right to education of Romani children in Slovakia

Slovensko

Stále segregovaní, stále v nerovnom postavení:Porušovanie práva na vzdelanie rómskych detí na Slovensku

„Rozhodli sme, že v oblasti verejného vzdelania nemá prístup „oddelený, ale rovný" miesto. Oddelené vzdelávacie zariadenia sú zo svojej podstaty nerovné."

Najvyšší súd Spojených štátov, Brown v. Rada pre vzdelávanie, 1954.

„Preèo oddel'ujú naše deti od bielych detí? Keï Róm vidí biele diet'a, hneï sa navzájom nenávidia a nadávajú si do gadžov a cigánov. Keï som ja chodil do školy, nebol žiaden Róm ani Cigán, všetci sme boli kamaráti." Róm, Jarovnice.

Úvod

Na systematické porušovanie práva na vzdelanie rómskych detí na Slovensku poukázalo a protestovalo proti nemu vel'ké množstvo národných a medzinárodných organizácií a orgánov pre l'udské práva.(1)Rómske deti sú však i naïalej do znaènej miery segregované v podpriemernom vzdelaní, napríklad neprimerane èastým zaraïovaním do špeciálnych škôl a tried. Nedávne iniciatívy vlády nedokázali uvedené problémy riešit', na èo poukazuje aj táto správa a základné príèiny porušovania práv neboli efektívne a systematicky odstraòované. Amnesty International spúšt'a touto správou kampaò za skutoènú zmenu. Amnesty International vyzýva vládu Slovenska, aby s podporou medzinárodného spoloèenstva, vrátane Európskej únie, prevzala iniciatívu a podnikla kroky k odstráneniu rasovejdiskriminácie vo vzdelávaní a aby riešila vážne prípady porušovania práva rómskych detí na vzdelanie.

Pretrvávajúce odopieranie práva na vzdelanie rómskym det'om im zároveò znemožòuje uplatòovat' v plnom rozsahu ich l'udské práva. Ako poznamenala Katarína Tomaševski, bývalá zvláštna spravodajkyòa OSN pre právo na vzdelanie: „Právo na vzdelanie je kl'úèom, ktorý otvára cestu k iným l'udským právam." Patrí k nim právo na zdravie a prácu, právo na slobodu prejavu a politické práva – a tie prinášajú zásadné možnosti, ako prelomit' bludný kruh chudoby a marginalizácie Rómov na Slovensku i kdekol'vek inde. Rómske deti sú vylúèené zo vzdelávacieho systému v krajinách celej Európy v dôsledku kombinácie rasizmu, diskriminácie a zlyhania štátu. Práve ten by mal zabezpeèit' dostupnost' vzdelania pre l'udí žijúcich v chudobe. Právo na bezplatné povinné základné vzdelanie bez diskriminácie je v medzinárodnom práve týkajúcom sa l'udských práv zakotvené už od roku 1948. Systematické odopieranie práva na vzdelanie rómskym det'om na Slovensku napriek tomu pokraèuje.

Segregácia má v slovenskom vzdelávacom systéme dve podoby. Na jednej strane je vel'ké množstvo rómskych detí stále umiestòovaných do výluène rómskych škôl a tried. Mnoho rómskych detí je však taktiež neadekvátne zaraïovaných do špeciálnych škôl pre deti s telesným a mentálnym postihnutím alebo špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Nezávislé štúdie poukazujú na skutoènost', že 80 percent detí umiestnených v špeciálnych školách na Slovensku tvoria Rómovia.(2)

Podl'a slovenskej legislatívy sú špeciálne školy urèené pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, vrátane detí s telesným a mentálnym postihnutím a poruchami uèenia, ale tiež pre deti s narušenou komunikaènou schopnost'ou, deti s poruchami sociálneho vývinu, alebo deti pochádzajúce zo „sociálne znevýhodneného prostredia". Tieto kritériá sú nejasné a, ako poukázala Amnesty International a iné organizácie, ponechávajú vel'ký priestor pre diskrimináciu a segregáciu.(3) Ako dokladá táto správa, najmä termín pochádzat' zo „sociálne znevýhodneného prostredia"býva èasto interpretovaný ako synonymum rómskeho pôvodu.

V špeciálnych školách sa rómskym ïet'om nielenže dostáva vzdelania nižšej kvalitatívnej úrovne, než je štandard, ale v praxi majú vel'mi obmedzenú možnost' reintegrácie do bežných škôl alebo možnost' dosiahnut' vyššiu úroveò vzedelania než je povinné základné vzdelanie. Rómski rodièia sú navyše nútení prijímat' segregáciu ako normálnu a dokonca prínosnú pre svoje deti, napríklad aj formou finanèného príspevku rodièom, ktorí pošlú svoje deti do špeciálnych škôl alebo tried.

Rómske deti, ktoré navštevujú bežné školy, èelia iným formám segregácie, napríklad v základných školách len pre Rómov, do ktorých chodia prevažne alebo výluène rómske deti, ako aj v èisto rómskych triedach. V oboch prípadoch môžu rómske deti poèítat' s menej kvalitným vzdelaním.

Rómske deti musia okrem nerovného vzdelávacieho systému èelit' aj rôznym ïalším prekážkam pri plnom uplatòovaní práva na vzdelanie a èasto sú objektom triednych a rasových predsudkov. Poèas prieskumu na Slovensku viedla Amnesty International rozhovor s niekol'kými uèitel'mi, ktorí vyjadrili znepokojivé postoje. Jedna riaditel'ka sa o rómskych žiakoch vo svojej špeciálnej škole otvorene vyjadrila: „Tunajšie deti sú mentálne retardované."Podobné postoje voèi Rómom sú vel'mi rozšírené a deštruktívne a ako dokumentuje táto správa, majú priamy dopad na poskytovanie vzdelania Rómom.

Rómovia na východnom Slovensku patria k najviac znevýhodneným komunitám v Európe. Pri uplatòovaní celej škály práv èelia rasizmu a diskriminácii - žijú v nebezpeène nehygienických obydliach, nemajú prístup k primeranej zdravotnej starostlivosti a sú vylúèení z trhu práce. Mnohí žijú v osadách alebo štvrtiach, ktoré sú fyzicky izolované od ostatných èastí komunity, s obmedzenou alebo žiadnou dodávkou vody a elektrickej energie, bez kanalizácie, dláždených ciest èi inej základnej infraštruktúry. Èelia vážnym prekážkam pri prístupe k zdravotníckym službám, vrátane nemocníc, ako aj k iným verejným službám. Takéto podmienky porušujú ich právo na primeranú životnú úroveò, vrátane primeraného bývania, èistej vody a hygienické podmienky , ako ich zaruèuje Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach a iné medzinárodné a národné normy na ochranu l'udských práv, ku ktorému Slovensko pristúpilo.

V reakcii na svoje zjavné zlyhanie pri poskytovaní záruk práva rómskych detí na vzdelanie vláda Slovenskej republiky nedávno prijala urèité kroky, ktoré mali situáciu zlepšit'. V roku 2002 prijala nariadenie na zavedenie prípravných tried (na Slovensku známych ako „nultý roèník")(4)(pozri 4. kapitola) pre deti, ktoré nenavštevovali predškolskú prípravu, väèšinou sa jedná o rómske deti; a na vytvorenie inštitútu asistenta uèitel'a na základných školách. Amnesty International zastáva názor, že ak by tieto opatrenia boli systematicky uplatòované, mohli by mohli prispiet' k skutoènému uplatòovaniu práva rómskych detí na vzdelanie. Avšak obce a mestá, ktoré sú za predškolské a základné vzdelanie zodpovedné, nie sú zo zákona povinné takéto prípravné triedy (nulté roèníky) zriadit', alebo zamestnat' pomocných uèitel'ov a z toho dôvodu tak niektoré ani neurobili. Vláda tiež prijala plán na zníženie poètu rómskych detí, ktoré navštevujú špeciálne školy, ako súèast' záväzku Slovenska k Dekáde rómskeho zaèleòovania v rokoch 2005-2015, regionálnej medzivládnej iniciatíve, ktorá má prelomit' bludný kruh chudoby a vylúèenia, v ktorom sa rómske komunity pohybujú. Vo svojom Programovom vyhlásení z augusta 2006 deklarovala nová vláda Slovenskej republiky zvolená v júni toho istého roku politický záväzok podporovat' l'udskú dôstojnost' a integrovat' rómsku komunitu do spoloènosti prostredníctvom rozvojových programov a efektívneho využitia finanèných prostriedkov v oblasti vzdelávania, kultúry, zdravotnej a sociálnej starostlivosti, infraštruktúry a bývania.

PrieskumAmnesty International, podobne ako zistenia iných orgánov a odborníkov, však naznaèuje, že tieto opatrenia problém dostatoène neriešia. Vláda nedokázala plne reflektovat' systematický rasizmus a diskrimináciu, ktorým rómske komunity èelia vo všetkých oblastiach svojho života, èo negatívne ovplyvnilo aj jej následnú schopnost' implementovat' spomínané opatrenia, ako i ïalšie špeciálne opatrenia vyplývajúce z jej vnútroštátnych a medzinárodných záväzkov, do praxe. Napríklad dodržiavanie nariadenia o prípravných triedach a asistentoch uèitel'a zostáva celkom dobrovol'né a jeho plnenie je prinajmenšom nerovnomerné. Národný orgán pre l'udské práva, Slovenské národné stredisko pre l'udské práva, vo svojej správe z roku 2005 upozornilo vládu, že základné školy nezaviedli opatrenia zamerané na integráciu všetkých detí.(5)Vláda navyše nedokázala odstránit' systémové legislatívne a politické nedostatky, vïaka ktorým môže oddelené a nerovné vzdelávanie rómskych detí pokraèovat'. Kritériá na zaradenie detí do špeciálnych škôl zostávajú nejednoznaèné, dohl'ad nad rozhodnutiami o zaradení je neadekvátny a mechanizmy na reintegráciu detí nesprávne umiestnených do špeciálnych škôl sú naïalej neúèinné.

Amnesty International je presvedèená, že zmysluplné zlepšenie zaruèovania práva rómskych detí na vzdelanie je možné dosiahnut' len intenzívnym a dlhodobým proaktívnym angažovaním sa vlády Slovenska a štátnych orgánov na všetkých úrovniach v spolupráci s komunitami. Vláda musí okamžite podniknút' ïalšie kroky, ktorými zakáže diskrimináciu Rómov v oblasti vzdelávania a v praxi podporí rovnost' pri uplatòovaní práva na vzdelanie.

Aby splnila svoje záväzky týkajúce sa l'udských práv, by kl'úèovou prioritou vlády Slovenskej republiky, s podporou medzinárodného spoloèenstva, malo byt' zaruèenie prístupu k bezplatnému povinnému vzdelaniu bez diskriminácie pre všetky deti, vrátane rómskych detí, a to až do minimálneho veku pre vstup do zamestnania, ako aj jeho úspešné ukonèenie. Vzhl'adom k súèasným a historickým modelom diskriminácie a vylúèenia to bude vyžadovat' dôslednejšie kroky pri odstraòovaní diskriminácie v praxi, ako aj zavedenie zvláštnych opatrení pre Rómov v oblasti vzdelávania na národnej úrovni. Rovnako nutné je aj bezodkladné preskúmanie systému zaraïovania detí do špeciálnych základných škôl, identifikácia detí, ktoré boli chybne zaradené do špeciálneho vzdelávania, a intenzívne a úèinné kroky na ich okamžitú reintegráciu. Aby sa pri uplatòovaní práva na vzdelanie zabránilo rasovej a triednej diskriminácii, mala by sa zmenit' politika vzdelávania sociálne znevýhodnených detí v oddelených triedach alebo školách. Musia sa prijat' alebo doplnit'zákony, postupy a opatrenia tak, aby deti z rómskej populácie a z väèšinovej slovenskej populácie spolu s inými menšinovými skupinami navštevovali integrované školy a získavali vzdelanie rovnakej kvalitatívnej úrovne.

1. Stároèiaprenasledovania

Poèet Rómov v EÚ sa odhaduje na 7 až 9 miliónov a približne 80 percent ich žije v nových èlenských štátoch EÚ.(6) Pri sèítaní v roku 2001 na Slovensku sa takmer 90 000 l'udí oznaèilo za Rómov, z celkovej populácie viac ako 5,3 miliónov obyvatel'ov. Avšak skutoèná populácia Rómov na Slovensku sa odhaduje na 480 000 až 520 000.(7) Z tohtopoètu sa asi 90 percent považuje za rumungrov (usadení Rómovia).(8) Najmenej dve tretiny z tejto skupiny sú slovenskí Rómovia (Servika Roma).(9)Ostatní sú maïarskí Rómovia (Ungarika alebo Ungrike Roma), ktorí žijú zväèša na juhu. Ïalšie rómske komunity sú potomkovia bývalých koèovných olašských Rómov, ktorí prišli na Slovensko v druhej polovici 19. storoèia z Rumunska a Moldavska, a nemeckí Sinti, ktorí prežili holokaust.

Rómovia žijú podl'a historických záznamov na Slovensku najmenej od 14. storoèia.(10) Opakovane sa objavovali pokusy prinútit' ich, aby sa asimilovali do väèšinovej populácie a vzdali sa svojho tradièného spôsobu života. Podl'a dekrétov z 18. storoèia sa museli zaregistrovat' ako Rómovia a usadit' sa, zabavovali sa im kone a vozy a chlapci, ktorí sa neživili remeslom, boli odvedení do armády. Tradièné sobáše boli zakázané a rómske obleèenie a jazyk boli zakázané pod hrozbou bièovania. Snaha l'ahšej identifikácie Rómovbola v dvadsiatych rokoch 20. storoèia zakotvená v zákonoch, ktoré zavádzali povinnésnímanie odtlaèkov prstov, registráciu a povinné nosenie oznaèenia(11).Legislatíva sa snažila zabránit' koèovaniu niektorých skupín Rómov a dávala obciam právo udelit' alebo odmietnut' registráciu pobytu a obèianstvo a deportovat' neregistrovaných Rómov z regiónu.(12)Zákony sa tiež snažili bránit' prílivu Rómov z oblastí mimo Èeskoslovenska.(13)Poèas 2. svetovej vojny Rómovia na Slovensku väèšinou unikli pred deportáciami do nacistických koncentraènýchtáborov, v úplnom kontraste k osudu Rómov vo zvyšku bývalého Èeskoslovenska. Boli však vystavení núteným prácam, prísnej segregácii a kontrolám pohybu a zamestnania.

Nariadene o situácii Cigánov z roku 1945 zachovávalo segregáciu aj po skonèení vojny: „V obciach, kde sú rómske obydlia vedl'a verejných a štátnych ciest, sa musia tieto obydlia odstránit' a umiestnit' mimo dedinu na vzdialenom mieste, ktoré urèí obec."(14)Zákon z roku 1958 sa zameral na nútenú asimiláciu a trvalé usadenie putujúcich Rómov zákazom koèovného spôsobu života.(15) V tej dobe už koèovalo menej ako 10 percent rómskeho obyvatel'stva.(16) Nariadenia požadovali, aby rómske deti chodili do školy a aby dospelí mali platené zamestnanie. Dovol'ovali tiež sterilizáciu rómskych žien, údajne zo zdravotných dôvodov. Od polovice 50-tych rokov 20. storoèia boli rómske deti posielané do špeciálnych škôl vyhradených len pre Rómov. Od 60-tych rokov sa opakovali neúspešné pokusy rozdelit' a premiestnit' rómske osady z dnešného východného Slovenska do ostatných regiónov krajiny. V období medzi rokmi 1971 až 1980 vzrástol poèet Rómov, ktorí dokonèili povinné vzdelanie, zo 17 na 26 percent, ale mnohí boli zaradení do špeciálnych škôl pre deti s postihnutím.

Po konci studenej vojny bolo Rómom v Èeskoslovensku pri sèítaní v marci v roku 1991 po prvýkrát dovolené, aby vyjadrili svoju etnickú príslušnost'. Avšak stároèia stigmatizácie a pokusov o nútenú asimiláciu rozdrobili rómsku populáciu a obmedzili jej schopnost' plne sa zúèastnit' na politickom živote krajiny. Pri sèítaní v roku 2001 na Slovensku sa väèšina údajne oznaèila za etnických Slovákov alebo etnických Maïarov.

K oficiálnemu uznaniu Rómov ako národnostnej menšiny vládou Slovenskej republiky, ktorá bola ešte stále súèast'ou Èeskoslovenska, došlo v apríli roku 1991.(17)Rómom bolo udelené právo oznaèovat' sa za národnostnú menšinu, právo na vzdelanie a na informácie vo vlastnom jazyku a právo používat' vlastný jazyk v úradnom styku. Avšak konkrétne opatrenia na to, ako tieto práva zaruèit', neboli špecifikované. Nasledoval pokus o komplexnú politiku vo vzt'ahu k Rómom na federálnej úrovni v októbri roku 1991.(18) Toto právo však dodnes nie je v praxi plne rešpektované. Slovenská ústava z roku 1992, schválená pred rozdelením Èeskoslovenska v roku 1993, zachovala práva národnostných menšín a etnických skupín na Slovensku. Podl'a èlánku 34 Ústavy majú obèania patriaci k národnostným menšinám, „právo na vzdelanie vo vlastnom ich jazyku, právo používat' ich jazyk v úradnom styku, právo zúèastòovat' sa na riešení vecí týkajúcich sa národnostných menšín a etnických skupín."

Dnes žije và4èšina Rómov na východe a na juhu krajiny, na pozemkoch, ktoré sú v majetku obcí, ale sú z nich vyèlenené. Rómske komunity majú významne nižšie skóre indexu l'udského rozvoja používaného v Rozvojovom programe OSN (UNDP) než iné komunity na Slovensku a najmä Rómovia žijúci v segregovaných osadách sú „mimoriadne èasto zastúpení medzi chudobnými a sú na tom horšie z hl'adiska takmer všetkých základných sociálnych ukazovatel'ov, vrátane stavu vzdelania a zdravia, podmienok bývania a prístupu na trh práce a v obèianskej spoloènosti."(19)Východné Slovensko tiež vykazuje najvyššiu úroveò nezamestnanosti v krajine.(20)Nezamestnanost' Rómov sa odhaduje na 80-90 percent a v rómskych osadách môže dosahovat' takmer 100 percent.(21)Otrasné životné podmienky mnohých Rómov sa od zaèiatku 90-tych rokov 20. storoèia, kedy slobodné vol'by ukonèili štyri desat'roèia komunistickej nadvlády , zhoršili.(22)Podl'a niektorých zdrojov patria životné podmienky Rómov na východe Slovenska medzi najbiednejšie v EÚ.(23)Amnesty International sa poèas svojho prieskumu stretla s vyjadreniami frustrácie nad touto situáciou. Ako uviedla riaditel'ka rómskej školy na východnom Slovensku, „úradníci v Bratislave prijímajú rozhodnutia bez toho, aby mali predstavu o skutoènej situácii priamo na mieste".

Rasizmus a predsudky vedú k vylúèeniu

Celý rad medzinárodných a európskych orgánov pre l'udské práva opakovane vyjadruje obavy nad zúfalou situáciou v oblasti l'udských práv Rómov na Slovensku.(24)Amnesty International sa obáva, že na úrovni vlády existuje slabá politická vôl'a postavit' sa rasizmu a predsudkom voèi Rómom, ktoré sú rozšírené v celej spoloènosti, a uplatòovat' práva Rómov ako príslušníkov menšiny.

Amnesty International nepretržite dostáva správy o tom, že Rómovia sa stávajú terèom zlého zaobchádzania zo strany polície a rasovo motivovaného násilia zo strany jednotlivcov alebo skupín a že im bola odopretá spravodlivost', keï chceli dosiahnut' nápravu za jednanie, ktorým boli poškodení.(25)

Medzi vládnymi úradníkmi, s ktorými Amnesty International hovorila, panuje všeobecné presvedèenie, že Rómovia by sa mali úplne asimilovat' do ostatnej slovenskej spoloènosti a mali by zmenit' svoju mentalitu a správanie, aby boli akceptovaní. Narážky, že všetci Rómovia žijú na sociálnych dávkach a majú vel'a detí, aby mohli žiadat' vyššie dávky, sa opakujú v správach médií a tento názor pretrváva aj v uèitel'skej profesii, napriek urèitým snahám eliminovat' predsudky prostredníctvom vzdelávania.

Kl'úèovým nástrojom k dosiahnutiu porozumenia je integrácia. Priestor pre kontakt Rómov a väèšinovej populácie na Slovensku je však minimálny a èasto neexistuje vôbec. „Bieli nechcú mat' s nami niè," povedal jeden Róm Amnesty International. Na mnohých pracoviskách a verejných miestach ako sú ihriská, bary a kaviarne existuje v praxi segregácia. Rómski rodièia v Jarovniciach a vo Svinej hovoria, že ich deti sa nemajú kde hrat':

„Naše deti sa nehrajú s bielymi det'mi. Dokonca nemôžu hrat' ani futbal na futbalovom ihrisku, pretože by prišla polícia a donútila ich odíst'... Deti tu nemajú niè, dokonca sa nemajú ani kde hrat'. Biele deti majú svoje vlastné futbalové ihrisko. Naše deti sa hrajú len tak vonku."

Róm zo Svinej povedal Amnesty International, že ak sa nieèo v škole stratí, polícia bude podozrievat' ich deti a odvedie ich na policajnú stanicu bez toho, aby to oznámila rodièom. Predstavitel' rómskej mimovládnej organizácie zhrnul ich názor na to, èo si o Rómoch myslí zvyšok populácie: „Sú iní, smrdia, sú hluèní, sú zákerní, nepracujú a sú nevzdelaní."

Pred rokom 1989 bola škola jedným z miest, kde sa Rómovia stretávali so zvyškom populácie. Po páde komunistického systému získali rodièia právo rozhodovat', ktorú školu budú ich deti navštevovat'. Výber školy rodièmi mal dopad na segregáciu a radikálne znížil vzájomnú interakciu medzi rómskymi a ostatnými det'mi na Slovensku. Prijímanie segregácie mnohými pedagógmi sa odráža v názoroch na Rómov, ktoré v rozhovore s Amnesty International otvorene vyjadrilo niekol'ko uèitel'ov. Rómov opisovali pohàdavo: vzdelaniu nepripisujú žiadnu cenu a nemajú žiadne ambície, kradnú a l'ahko míòajú peniaze, do manželstva vstupujú príliš mladí a majú vel'a detí. Pedagógovia, ktorí vyjadrili pre Amnesty International svoje názory, okrem iného povedali:

„Rómska populácia má iné hodnoty a to je dôvod, preèo nechcú študovat'. Ich prioritou je láska."

„Nemyslím, že keby ste tu žili, nechali by ste svoje diet'a chodit' do rómskej triedy, pretože by mu všetko ukradli."

„Rómovia nepovažujú vzdelanie za hodnotu."

„Ak otvorím rómsku triedu, stratím všetky biele deti. Nie sú dostatoène èistí a ani nemám pre nich miesto."

Rómovia z osady v Jarovniciach vyjadrili v rozhovore s Amnesty International obavy o budúcnost' svojich detí, ktoré v niektorých prípadoch súvisia s porušovaním práva ich detí na vzdelanie bez diskriminácie. Jeden z obyvatel'ov osady pre zástupcov Amnesty International uviedol:

„Vel'mi málo Rómov získa vyššie vzdelanie. Nejdú dokonca ani na stredné školy, len na uèòovské školy. Aj tak nebudú mat' kde pracovat'. Keï vyjde najavo, že sú Rómovia, nikto im nedá prácu… Mám 52 rokov a nerobím niè. Èo mám uèit' svoje deti? ... Po revolúcii [v roku 1989] sa všetky továrne zatvorili. Preto sú všetci nezamestnaní a nezamestnanými aj zostanú... Èo bude z týchto detí, keï vyrastú?"

Riaditel'ka rómskej školy bola tiež pesimistická a podelila sa o svoju skúsenost', že ani najschopnejšie rómske deti by si nenašli prácu, pretože by ich nikto nezamestnal.

Napriek tomu má vel'a Rómov rovnaké ambície ako väèšinová populácia a chcú žit' rovnako dobre, ako spoloènost', ktorá ich obklopuje. Stále èastejšie považujú vzdelanie za kl'úè k splneniu týchto túžob a boj proti rasizmu a segregácii má rozhodujúci význam pre zaistenie ich neobmedzeného prístupu k nemu.

Výraz „sociálne znevýhodnený"sa stále èastejšie používa na oznaèenie Rómov v politických dokumentoch a zákonoch a postupne nahrádza bežne používané a otvorene rasistickejšie opisy, napríklad „sociálne retardovaný". Podl'a slovenskej legislatívy a postupov môžu byt' „sociálne znevýhodnené"deti preložené z bežných škôl do špeciálnych škôl, kde sa vyuèuje podl'a zredukovaného uèebného plánu. Keï sa tam raz ocitnú, zriedkakedy sa zlepšia, alebo vrátia do bežných škôl. Mnoho úradníkov v rozhovore s Amnesty International povedalo, že výraz „sociálne znevýhodnený", ktorý má ïaleko k etnickej neutralite, je „urèený na to, aby oznaèoval Rómov".Okrem toho, že utvrdzuje rasovú alebo triednu diskrimináciu, má neprimerané prisudzovanie tejto nálepky l'uïom, ktorí patria do urèitej etnickej skupiny, za následok diskrimináciu pri uplatòovaní práva rómskych detí na vzdelanie.

2. Segregované bývanie anebezpeèné životné podmienky

Mnohým rómskym jednotlivcom a rodinám na Slovensku je odopierané právo na primeranú životnú úroveò, vrátane primeraného bývania a trvalého zlepšovania životných podmienok, a to napriek tomu, že Slovensko ratifikovalo medzinárodné normy týkajúce sa l'udských práv, ktoré tieto práva zaruèujú.(26)Právo na primerané bývanie je garantované, okrem iných ustanovení, v èlánku 11, odst.1 Medzinárodného paktu pre hospodárske, sociálne a kultúrne práva (ïalej len „Pakt"). Výbor OSN pre hospodárske, sociálne a kultúrne práva (ïalej len „výbor"), nezávislý orgán, ktorý monitoruje dodržiavanie Paktu, vysvetlil, že „právo na bývanie by malo byt' zabezpeèené pre všetkých, bez ohl'adu na príjemalebo prístup k ekonomickým zdrojom."Podl'a oficiálnehovýkladu výboru zahàòa právo na primerané bývanie právnu istotu prenájmu a ochranu pred násilným vyst'ahovaním a iným prenasledovaním a hrozbami, dostupnost' služieb, materiálov, zariadení a infraštruktúry, cenovú dostupnost', obývatel'nost', prístupnost', adekvátnu polohu a kultúrnu primeranost'.(27)

Oddelené osady

Vidiecke osady a oddelené èasti malých miest a dedín, ktoré obývajú rómske komunity, sú známe ako osady, prièom tento výraz v slovenèine pôvodne znamenal sídlo alebo usadlost' v širokom zmysle slova, ale v súèasnosti sa používa prevažne na oznaèenie rómskych osád.

Podl'a Výboru OSN pre hospodárske, sociálne a kultúrne práva sa primerané bývanie musí nachádzat' „v mieste, ktoré umožòuje prístup k zamestnaniu, službám zdravotnej starostlivosti, školám, strediskám starostlivosti o deti a k iným zariadeniam sociálnej starostlivosti."Vládny prieskum rómskych osád na Slovensku, ktorý v roku 2004 uskutoènil Úrad splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity, zistil, že 146 528 l'udí žilo oddelene od zvyšku obyvatel'stva v 787 osadách.(28)Vláda Slovenska uznala, že to predstavuje najmenej „2 percentá z celkového poètu obyvatel'ov na Slovensku a 28 percent z odhadovaného poètu rómskeho obyvatel'stva na Slovensku."(29)

Najpozoruhodnejšou vlastnost'ou takýchto rómskych osád, najmä na východnom Slovensku, je ich odlúèenost' – zvyèajne sa nachádzajú niekol'ko kilometrov od mesta alebo dediny, kde žijú ostatní obyvatelia. Tieto osady sú èasto vel'mi staré, rómske rodiny v nich žijú celé generácie. Napriek tomu niektoré obydlia v osadách a niektorí obyvatelia nie sú registrovaní, a tak nemajú právo volit'. Pretože zaradenie do škôl a zdravotná starostlivost' závisí od trvalého bydliska, neregistrovaní obyvatelia èelia administratívnym prekážkam pri prístupe k vzdelaniu aj zdravotnej starostlivosti.

Do osád na východnom Slovensku èasto nevedú linky verejnej dopravy a nemajú žiadne verejné zariadenia ako školy, zdravotné strediská, nemocnice, knižnice alebo verejné práèovne. Len málo z osád, ktoré Amnesty International navštívila, malo dláždené cesty a prašné ulice boli v zime pre blato takmer nepriechodné. Prístupové cesty v osadách v Markušovciach a v Jarovniciach boli dláždené. Cesty v Letanovciach a v Hermanovciach boli dláždené, ale vo vel'mi zlom stave.

Izoláciu mnohých osád zvyšuje úplná absencia verejnej dopravy. V tých, ktoré sú aspoò èiastoène napojené na linky verejnej dopravy, nízka frekvencia spojov medzi osadou a centrom mesta st'ažuje prístup do škôl, do práce, zdravotníckych a iných verejných zariadení. Hoci má nedostatoèná dopravná infraštruktúra dopad aj na iné vidiecke komunity, rómske osady sú zvlášt' nedostatoène spojené s príslušným mestským centrom. Ïalším izolaèným faktorom je neochota ne-Rómov pracovat' v osadách. Obyvatelia osady blízko obce Svinia informovali Amnesty International, že slovenskí poskytovatelia služieb nechcú osadu navštevovat', ani v nej pracovat':

„Lekári sem nechodia, aby oèkovali, tak my musíme chodit' do nemocnice 4 km do Chminianskej Novej Vsi. Doktor sa sem bojí príst'."

„V osade je sestra, ktorú platí kanadská humanitárna pomoc. Toalety používajú len uèitelia. Uèitelia sa neustále menia, každých šest' mesiacov, a boja sa, že tu chytia nejakú chorobu."

Mnoho osád nemá verejné alebo spoloèenské priestory. V Jarovniciach sa Rómski obyvatelia osady blízko mesta st'ažovali, že v osade nemajú žiadne spoloèenské centrum. Povedali, že potrebujú verejné práèovne, miesto, kde by sa mohli stretávat' a priestory, kde by si deti mohli robit' domáce úlohy, alebo kde by ich bolo možné douèovat'. EÚ financuje spoloèenské centrá v niekol'kých mestách a dedinách na východnom Slovensku. V praxi však miestne orgány nie vždy zabezpeèili, aby boli tieto centrá pre Rómov otvorené. Spoloèenské centrum v dedine Letanovce je podl'a všetkého väèšinou neprístupné, aj ako miesto, kde si majú deti po škole robit' úlohy. V osadeMarkušovce sa nachádza spoloèenské centrum s práèovòou a s priestormi na uèenie, ale keï ho v septembri roku 2006 Amnesty International navštívila, práèka v òom nefungovala. V priestoroch na uèenie bol jediný stôl a dve stolièky a v miestnosti s pingpongovým stolom nebol žiadny iný nábytok.

Ostatní Rómovia žijú buï v štvrtiach oddelených od iných predmestí, èasto na okraji miest, alebo v integrovaných èastiach miest a dedín vedl'a iných komunít. V segregovaných štvrtiach èasto existujú tak registrované, ako aj neregistrované obydlia. Úrad splnomocnenca v roku 2004 zistil, že v segregovaných osadách bolo len 54,6 percent obydlí legálnych, oproti 87,4 percent obydlí v integrovaných osadách. Avšak aj v integrovaných sídliskách sú bytové bloky v praxi segregované. Prieskum ïalej zistil, že Rómovia na východnom Slovensku èastejšie žijú v segregovaných osadách alebo sídliskách než Rómovia v iných èastiach krajiny.

V niektorých oblastiach iniciovali samosprávne orgány programy na prest'ahovanie rómskych komunít do zmodernizovaných osád. Mnoho nových osád bolo vybudovaných bez konzultácií s rómskymi komunitami a vo všeobecnosti zostávajú segregované od ostatnej spoloènosti. Napríklad nové osady alebo obydlia v Hrabušiciach, Markušovciach a Letanovciach, financované Európskym sociálnym fondom, sú stále fyzicky oddelené. Oproti osade v Markušovciach sa stavajú nové panelové domy, ale nie je ich dostatok, aby sa prest'ahovali všetci obyvatelia osady, ktorých je asi 1000. V osade v Hrabušiciach zostávajú nové domy oddelené od zvyšku mesta a miestni obyvatelia povedali, že 15 domov, ktoré sa postavili, nestaèí pre 130 domácností, ktoré je potrebné prest'ahovat'.

Vytváranie takýchto nových osád súvisí s praxou násilného vyst'ahovania, pri ktorom sú rómske komunity prest'ahované v rozpore s medzinárodnými normami týkajúcimi sa l'udských práv, bez súhlasu a bez primeranej možnosti napadnút' súdny príkaz na vyst'ahovanie a presídlenie.(30)Komisia OSN pre l'udské práva vyjadrila názor, že „prax násilných vyst'ahovaní predstavuje hrubé porušenie l'udských práv, najmä práva na primerané bývanie."(31)Násilné vyst'ahovanie definuje Výbor OSN pre hospodárske, sociálne a kultúrne práva ako „trvalé alebo doèasné premiestnenie jednotlivcov, rodín a/alebo komunít proti ich vôli z ich domova a/alebo pôdy, kde žijú, bez poskytnutia patriènej formy zákonnej alebo inej ochrany a zároveò prístupu k takejto ochrane." (32)

Mnoho Rómov pre Amnesty International uviedlo, že nemali na výber a museli žit' v segregovaných osadách a že tam žili èasto v dôsledku predchádzajúceho násilného vyst'ahovania a násilného vysídlenia. Obyvatel' osady blízko Svinej pre Amnesty International povedal, že Rómovia tam boli umiestnení a že im nedovolili postavit' domy na pozemkoch, ktoré vlastnia inde.

„Dali nás sem, ale naše pozemky sú v inej èasti mesta [Jerde]. Sme na pozemkoch, ktoré patria bielym. Žili sme v Jerde. Kataster pozemkov ukazuje, kde sú naše pozemky, ale nedovolili nám tam stavat', a keï sa st'ažujeme, nikto nedvíha telefón."

Letanovce

Dedina Letanovce v okrese Spišská Nová Ves v Košickom kraji na východnom Slovensku sa nachádza v blízkosti Národného parkuSlovenský raj. Podl'a oficiálnych údajov zo sèítania v roku 2001 má dedina 1 913 obyvatel'ov, z ktorých 20,54 percent (397 l'udí) sú Rómovia, ale podl'a iných zdrojov predstavujú až 35 percent tamojšej populácie (667 l'udí).(33)Viac ako tretina Rómov žije v domoch v dedine, ostatní bývajú v osade v 92 chatrèiach, 2 km od dediny, neïaleko národného parku. Hoci sú považovaní za trvalých obyvatel'ov obce Letanovce, osada leží na pozemkoch, vlastníctvo ktorých je predmetom sporov. Obec Letanovce preto zakúpila z prostriedkov EÚ pozemky, aby postavila novú osadu.

Domy v starej osade v Letanovciach sú postavené z dreva a hliny. Osada nie je pripojená na elektrickú rozvodnú siet'. Jediným zdrojom vody je verejná pumpa na vodu a obyvatelia majú k dispozícii približne 20 latrín. V domoch sa kúri drevom nazbieraným v blízkom lese. Jeden autobusový spoj denne prichádza po najbližšiu spevnenú cestu, približne 100 m od osady. Odvezie deti do školy o 7:30 a vracia sa o 13:00, cena jednej cesty je 4,- Sk (0,11€). Ak chcú deti zostat' v dedine po 13:00 hod., musia íst' domov pešo.

Obyvatelia osady pre Amnesty International uviedli, že bolo zriadenéspoloèenské centrum s práèovòou, ale že je v centre mesta, ïaleko od osady. Pri návšteve Amnesty International v septembri roku 2006 a vo februári 2007 sa ukázalo, že rómska komunita nemôže centrum vôbec využívat'. Zástupcovia Amnesty International boli svedkami toho, ako sa rómske deti pokúšali cestou zo školy zájst' do centra, aby si urobili domáce úlohy, a boli už vo dverách drsne odohnané.

Podl'a predstavitel'ov obce Letanovce bude mat' nová rómska osada, ktorá sa stavia, dláždenú cestu, školu, poštu a obchody. Avšak nová osada je od dediny Letanovce rovnako vzdialená ako stará osada. Nová osada sa nachádza bližšie k mestu Spišský Štvrtok než tá stará, èo bolo predmetom protestných petícií obyvatel'ov mesta a okolitých dedín, ktorí mali námietky voèi jej blízkosti k ich domom. Obyvatelia starej osady nedostali inú možnost', iba odíst' do novej osady, ak chceli byt' prest'ahovaní. Niektorí obyvatelia Amnesty International povedali, že ak zostanú v starej osade, boja sa, že budú násilne vyst'ahovaní zo svojich domov.

V Letanovciach sú dve školy základného stupòa: bežná základná škola zriadená katolíckou cirkvou a špeciálna základná škola. Viac ako polovicu žiakov bežnej základnej školy tvoria Rómovia. Avšak v prvom roku prijímania žiakov, v školskom roku 2006 - 2007, boli všetci jej žiaci Rómovia, pretože z majoritnej komunity sa neprihlásil ani jeden žiak, ako pre Amnesty International uviedla zástupkyòa riaditel'a školy. Väèšinu žiakov v špeciálnych triedach tvoria Rómovia, ale môžu prejst' do bežných tried, dodáva. Prípravné triedy sú k dispozícii a boli vždy len rómske, pretože deti z majoritnej komunity zvyèajne navštevovali predškolskú prípravu. Riaditel'ka špeciálnej školy informovala Amnesty International, že všetci jej žiaci sú Rómovia, èo zdôvodòovala poklesom pôrodnosti v majoritnej spoloènosti v dedine. Hoci presun žiakov zo špeciálnej školy do bežnej školy je teoreticky možný, so žiadnym takým prípadom sa nestretla, èo pripisovala presnosti výsledkov poèiatoèného testovania a nepretržitému monitorovaniu žiakov.

Neprimerané životné podmienky

Neprimerané bývanie Rómov má významný dopad na schopnost' rómskych detí uplatòovat' si právo na vzdelanie. Jeden pár v rozhovore pre Amnesty International vysvetlil:

„Žije sa nám zle. Všetko chýba. Nemáme žiadnu hygienu. Deti sa chcú kúpat', my sa chceme kúpat', chceme žit' v èistých domoch. Nemáme svetlo a chceme žit' ako normálni l'udia. Nie je možné, aby v takýchto podmienkach žilo tol'ko l'udí. Ak sa chcem okúpat', musím deti poslat' von ... Chcel by som, aby si robili domáce úlohy, aby som im pomohol, aby mohli študovat', ale bez svetla sa nedá robit' niè. Máme jednu svieèku…ale tá vel'mi rýchlo dohorí a musíme íst' spat'."

Podl'a Výboru OSN pre hospodárske, sociálne a kultúrne práva vyžaduje právo na primerané bývanie obývatel'nost' obydlia:

„Primerané obydlie musí byt' obývatel'né v tom zmysle, že obyvatel'om poskytne adekvátny priestor a ochráni ich pred zimou, vlhkost'ou, teplom, dažïom, vetromalebo inými zdravotnými rizikami, statickými nedostatkami a prenosnými chorobami. Musí byt' zaruèená aj bezpeènost' obyvatel'ov."(34)

Amnesty International navštívila množstvo rómskych osád na východnom Slovensku. Vo všetkých osadách boli obydlia zle postavené a napoly rozpadnuté. Hlavnými stavebnými materiálmi boli drevo a hlina. Domy bez základov a s hlinenými podlahami boli preto nedostatoène chránené pred zemnou vlhkost'ou. Žiaden z nich nebol izolovaný proti zimnému chladu alebo letnému teplu, v regióne s extrémnymi klimatickými podmienkami. Stavby mali zvyèajne jednu malú miestnost' - niekedy dve - a boli vel'mi preplnené, v niektorých bývalo až 20 èlenov rodiny. Dvaja Rómovia z osady blízko Svinej povedali Amnesty International: „Pre deti je to tu nebezpeèné. V zime klesne teplota pod mínus 20 °C… V miestnosti 4 krát 4 metre žijeme desiati."

Právo na vodu a hygienické podmienky považuje Výbor OSN pre hospodárske, sociálne a kultúrne práva za súèast' práva na primeranú životnú úroveò.(35)Podl'a Dohovoru o právach diet'at'a (èl. 24, ods. 2, písm. c)) má Slovensko tiež povinnost' „prijat' patrièné opatrenia… na boj proti chorobám a podvýžive… prostredníctvom dodávky …èistej pitnej vody."

Podl'a Výboru zahàòajú povinnosti štátov týkajúce sa práva na vodu zaistenie dlhodobo dostatoèného množstva fyzicky a ekonomicky dostupnej kvalitnej vody bez nebezpeèných organizmov alebo zneèistenia. Prednost' by mali mat' „tí jednotlivci a skupiny, ktorí tradiène èelia t'ažkostiam pri uplatòovaní tohto práva, vrátane… minoritných skupín. "(36)

Domy v osadáchsú zriedka pripojené na vodovodnú siet' alebo systém verejnej kanalizácie, okrem osád, kde boli postavené moderné murované domy. Podl'a prieskumu Úradu splnomocnenca vlády z roku 2004 nemalo 80,4 percent kanalizáciu, 59,3 percent plyn, 36,7 percent nemalo prístup k vode a 4,6 percent osád nemalo elektrinu. Z domácností, ktoré elektrinu mali, bolo 89 percent pripojených k elektrickej sieti nelegálne. Prístup k vode v osadách Letanovce a Markušovce umožòujú len pumpy na vodu alebo hydranty na ulici. V blízkosti osád Hermanovce a Svinia sú rieky a potoky, kde ženy perú obleèenie, ale ani jedna z osád nemá dodávku pitnej vody. Väèšinaosád, ktoré Amnesty International navštívila, má vonkajšie latríny, ktoré používa celá komunita. V osadách, ktoré zástupcovia Amnesty International videli, bol poèet týchto latrín nedostaèujúci vzhl'adom na poèet obyvatel'ov a nachádzali sa v zlom stave.

Európsky výbor pre l'udské práva, ktorý monitoruje implementáciu Európskej sociálnej charty a skúma st'ažnosti podl'a jejDodatkového protokolu, dospel k záveru, že „aby bol naplnený èlánok 16 [právo na bývanie], musia štáty podporovat' poskytovanie primeraného bývania rodinám, zohl'adnit' potreby rodín v bytovej politike a zabezpeèit', aby existujúce bývanie bolo na primeranej úrovni a zahàòalo základné služby (ako kúrenie a elektrinu)."(37)

Osady, ktoré Amnesty International navštívila, nemali väèšinou žiadne alebo len minimálne pripojenie na elektrickú siet' pre verejné osvetlenie alebo domácnosti, a to najmäv èastiach, kde sa nachádzajú neregistrované domy.Osada v Letanovciach nebola pripojená na dodávky elektrickej energie a nezdalo sa ani, že by sa v nej nachádzali generátory. V ïalších osadách, ktoré Amnesty International navštívila, nemali domácnosti žiadnu elektrinu, okrem tých, ktoré boli nelegálne a nebezpeène pripojené na verejnú dodávku. Jedna staršia ženav osade v Hrabušiciach povedala: „Káble sú tu vel'mi staré, je teda nebezpeèné ich používat', ale nemáme inú možnost', ak chceme mat' nejakú elektrinu."

V osadách vo Svinej a v Jarovniciach stoja vedl'a seba murované domy napojené na vodu a kanalizáciu a chatrné obydlia bez akéhokol'vek vybavenia. Osada v Jarovniciach je najväèšou rómskou osadou na Slovensku (a údajne aj v Európe), podl'a sèítania v roku 2001 mala 4 051 obyvatel'ov. Osada má ako registrované domy - èíslované domy pripojené na dodávky energie a vody - tak aj neregistrované obydlia. Práve v nich žijú Rómovia, ktorí nedokážu získat' registráciu ani pre domy, ani pre seba ako obyvatel'ov.

Neregistrovaní Rómovia, ktorí žijú v neregistrovaných domoch v osade v Jarovniciach, pre Amnesty International uviedli, že èelia diskriminácii, keï sa na obecnom úrade pokúšajú zaregistrovat' a zlegalizovat' svoj pobyt v obci. Bez registrácie osoby a domu nemôžu volit' v komunálnych vol'bách ani získat' sociálnu alebo zdravotnú starostlivost'. Jeden muž zástupcom Amnesty International povedal:

„Moja žena je z Hermanoviec, ale nepodarilo sa jej zaregistrovat' v miestnom registri [Jarovnice]ani 10 rokov po tom, ako sme sa zobrali. Preto bolo pre nás t'ažšie zapísat' deti do školy."

Amnesty International hovorila s rómskym manželským párom, ktorý žije v chatrèi v jednej miestnosti spolu so šiestimi det'mi, manželkou ich syna a dvomi z jej štyroch detí. Dom je vel'mi malý, približne 4 krát 3 metre. Syn si odpykáva desat'mesaèný trest odòatia slobody za krádež dreva. Manžel si obèas nájde príležitostnú prácu, ale má chatrné zdravie a tak väèšinou žijú zo sociálnych dávok. Dom nie je izolovaný a je v òom teplo len vïaka tomu, že rodina nepretržite zbiera a spal'uje drevo z blízkeho lesa. Voda sa musí nosit' vo vedre z pumpy, ktorá je od domu vzdialená približne 500 m. Tri z detí v školskom veku navštevujú špeciálnu školu a jedno chodí do bežnej základnej školy.

3. Odopieranie práva na vzdelanie

Ministerstvo školstva Slovenskej republiky je zodpovedné za politiku vzdelávania a dodržiavanie zákonov a nariadení monitoruje prostredníctvom Štátnej školskej inšpekcie. V októbri roku 2006 bolo Oddelenie výchovy a vzdelávania rómskych komunít v rámci ministerstva nahradené Odborom vzdelávania národnostných menšín.(38) Ministerstvo školstva je priamo zodpovedné za univerzity a za krajské školské úrady, ktoré riadia špeciálne školy.

Zodpovednost' za školstvo a rozdel'ovanie finanèných prostriedkov na regionálnej úrovni sa stále výraznejšie decentralizuje do ôsmich samosprávnych krajov (Banská Bystrica, Bratislava, Košice, Nitra, Prešov, Trnava, Trenèín a Žilina). Tieto sú zodpovedné za stredné školy v príslušnom kraji. Obce, na ktoré sa kraje ïalej delia, nesú zodpovednost' za materské a základné školy.

Predškolské vzdelávanie alebo vzdelávanie v materských školách pre deti vo veku od troch do piatich rokov nie je povinné a zvyèajne sa zaò platí. Povinné vzdelávanie trvá 10 rokov, od 6 do 16 rokov. Zahàòa prvý stupeò základného vzdelania (roèníky 1-4) pre deti vo veku od 6 do 10 rokov, nasleduje druhý stupeò základného vzdelania (roèníky 5-9) pre žiakov od 11 do 14/15 rokov, alebo prechod do nižšieho stupòa stredoškolského vzdelania na osemroèné gymnáziá (stredné školy) alebo uèòovské školy.(39)Deti môžu roèníky opakovat'.

Od šest'desiatych rokov 20. storoèia existuje 14 typov špeciálnych škôl podl'a odlišných uèebných osnov upravených tak, aby vyhovovali det'om s rôznym typom zvláštnych potrieb. Mnohé z týchto škôl vyuèujú podl'a osnov prispôsobených špecifickému telesnému alebo mentálnemu postihnutiu. Tieto programy sú iné pre deti s komunikaènými problémami alebo problémami v „sociálnom vývine" alebo deti zo „sociálne znevýhodneného prostredia."(40)Niektoré z nich ponúkajú upravené verzie tých istých uèebných osnov ako štandardné základné a stredné školy, zvyèajne v menších triedach.

Segregácia škôl

Pretrvajúca existencia de facto oddeleného a nerovnakého vzdelávania na Slovensku predstavuje porušenie medzinárodného práva týkajúceho sa l'udských práv. Ako upozornil Poradný výbor pre Rámcový dohovor na ochranu národnostných menšín, „segregované vzdelávanie, èasto menej kvalitné, než dostávajú ostatní študenti, je jedným z najextrémnejších príkladov zúfalej pozície rómskych rodièov a žiakov."Oddelené vzdelávacie inštitúcie by mali byt' zachované len tam, kde je ich potreba založená na legitímnych a objektívnych kritériách, a len na dobu nevyhnutnú pre dosiahnutie reálneho ciel'a (viï 6. kapitola). Amnesty International je presvedèená, že táto podmienka v prípadeSlovenska nie je naplnená, a situáciu je možné zlepšit' len po uznaní rozsahu problému vládou Slovenskej republiky a jej systematickým úsilím o zmenu súèasnej praxe.

Neexistujú oficiálne štatistiky èo sa týka poètu rómskych detí v integrovaných a segregovaných základných školách, avšak predchádzajúca i súèasná vláda uznala rozsah segregácie vo vzdelaní a prijala všeobecné politické záväzky k riešeniu tejto otázky.

Vláda Slovenskej republiky trvá na tom, že segregácia nie je jej oficiálnou politikou. Avšak orgány pre ochranu l'udských práv opakovane vyjadrujú znepokojenie nad vel'kým podielom rómskych detí na východnom Slovensku vystavených trvalým formám segregácie a izolácie.(41)V niektorých èastiach východného Slovenska je podl'a jedného zo školských inšpektorov, ktorý sa vyjadril pre Amnesty International, sto percent škôl segregovaných.

Podl'a zákona majú rodièia právo slobodnej vol'by školy pre svoje diet'a, toto právo si však v praxi môžu reálne uplatòovat' až od zaèiatku 90. rokov, èo im umožnila predovšetkým zmena politického režimu. Uvedená zmena politiky, ktorá sa navonok javí ako neutrálna, v skutoènosti prispieva k segregácii. Podl'a medzinárodných a regionálnych noriem týkajúcich sa l'udských práv by štáty mali zabezpeèit' „slobodný výber vzdelania bez zasahovania zo strany štátu alebo tretích strán, pod podmienkou súladu s „minimálnymi štandardmi pre vzdelanie."(42)Zároveò však musia byt' splnené ïalšie dve podmienky: všetky rozhodnutia týkajúce sa detí by mali byt' prijímané v ich najlepšom záujme(43) a dopady zákonov a politík by mali byt' monitorované, aby sa predišlo nepriamej diskriminácii. Ak k tomu napriek všetkému dochádza, zákony a politiky by sa mali zmenit'. Ako uvádza Medzinárodný dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie:

„Každý štát prijme úèinné opatrenia na preskúmanie politík na vládnej, národnej a lokálnej úrovni a zmení, zruší, alebo anuluje všetky zákony a nariadenia, ktoré majú za následok vytváranie alebo zachovávanie rasovej diskriminácie v akejkol'vek podobe". (44)

Amnesty International je ïalej znepokojená informáciami, ktoré naznaèujú, že pri aplikácii zákona dochádza k priamej diskriminácii. Zmena politiky mala údajne za následok èastejšie odhlasovanie nerómskych detí zo škôl, ktoré navštevovali prevažne rómske deti. Úradníci na všetkých úrovniach potvrdili Amnesty International, ako sloboda vol'by rodièov v kombinácii s nedostupnost'ou bezplatnej dopravy rómskych detí do školy prispieva v praxi k prehlbovaniu segregácie vo vzdelávaní. Vedúci Odboru vzdelávania národnostných menšín na Ministerstve školstva(45) uviedol:

„Pred rokom 1989 existovalo priame umiestnenie, to znamená, že škola, ktorú diet'a navštevovalo, bola urèená podl'a miesta bydliska... Umiestnenie je ešte stále viac-menej dané, ale rodiè má právo dat' diet'a do inej školy, ktorú si vyberie. To je ïalší problém. Ak rodiè vyberie školu a môže zabezpeèit' dochádzku diet'at'a buï autobusom, alebo iným spôsobom, potom to rozhodnutie urobí."

Školy aj miestne orgány hlásili silné negatívne reakcie rodièov na narastajúci poèet rómskych žiakov v bežných školách. Jeden riaditel' školy vysvetlil, ako vláda tejto segregácii v praxi neodporuje.

„Keï prišli 90. roky... obyvatelia dediny, bieli, chceli svoje deti premiestnit' z tejto školy do inej školy. Išli cez obecný úrad, krajské úrady až po ministerstvo. Každý s tým súhlasil a biele deti boli premiestnené."

Vel'a riaditel'ov škôl, s ktorými Amnesty International hovorila, sa stavalo proti segregácii, ale ich schopnost' konat' je ovplyvnená úlohou, ktorú miestni rodièia zohrávajú pri ich výbere a prepúšt'aní. Školské rady - riadiace orgány škôl zložené z riaditel'ov škôl, uèitel'ov a rodièov - môžu obecnému úradu alebo regionálnym orgánom zodpovedným za školu odporuèit', aby bol riaditel' školy prepustený.

Iný riaditel' školy tvrdil, že je lepšie poslat' rómske deti, ktoré zaostávajú za inými žiakmi, do segregovaných škôl než do špeciálnych škôl pre deti s postihnutím:

„Predtým, keï boli rómske deti spolu s ostatnými det'mi, boli po šiestich mesiacoch rómske deti úplne zdeptané, pretože medzi nimi a ich vrstovníkmi bol vel'ký rozdiel. Z toho dôvodu boli preložené do špeciálnych škôl. Rozvinuli sme preto myšlienku vytvorenia tejto školy pre rómske deti, a to so všetkými deviatimi roèníkmi povinného vzdelania."

Rodièia, úradníci a pedagógovia, s ktorými Amnesty International hovorila, sa tiež snažili ospravedlnit' segregáciu s odôvodnením, že to umožòuje rómskym det'om uniknút' pred rasizmom a obt'ažovaním zo strany iných detí a niektorých uèitel'ov. Jeden rodiè pre Amnesty International uviedol:

„Keï idú naše deti do školy, neuvažujú o sebe ako o Rómoch, pretože hovoria po slovensky. Ale existujú školy, kde ich rovesníci urážajú a nadávajú im: „cigáni", alebo „èarny". Naše deti sa vracajú domov a hovoria, že do školy už nechcú íst'."

Avšak Rómovia, s ktorými Amnesty International hovorila, jednoznaène zastávali názor, že skutoènost', že sa väèšinovej populácii v praxi dovolilo segregovat' školy, bola pre rómske deti nevýhodná a prispela k rasizmu. Jeden Róm v Jarovniciach porovnal situáciu svojho syna, ktorý navštevuje segregovanú školu, s vlastným integrovaným vzdelávaním.

„Keï som ja chodil do školy, študoval som v triede spolu s bielymi. Potom prišli devät'desiate roky a biele deti prest'ahovali do školy, ktorú pre ne postavili. Rómske deti zostali tu... Ale bolo by lepšie, keby biele deti chodili do školy spolu s rómskymi, aby mali medzi sebou lepšie vzt'ahy… Mám vel'a priatel'ov v Jarovniciach, Pekl'anoch, Renèišove… pretože som bol medzi bielymi. Ale napríklad môj syn, ten nemá priatel'ov medzi bielymi det'mi, iba medzi rómskymi."

Hoci teoreticky si rodièia môžu vybrat', do ktorej školy bude ich diet'a chodit', niekol'ko rómskych rodièov, s ktorými Amnesty International hovorila, nevedelo, že majú takéto právo. Rómske deti, najmä deti z chudobných rodín, nemajú v praxi na výber. „Nikde nie je napísané, že nerómovia nemôžu zapísat' diet'a do tejto školy a že Róm nemôže zapísat' diet'a do druhej školy," povedal riaditel' jednej rómskej školy. „Ale ešte som taký prípad nevidel."

Niektorým rómskym rodièom, ktorí sa pokúsili uplatnit' svoje právo na výber školy pre diet'a, riaditel' školy povedal, že diet'a nemôžu zapísat', pretože by slovenskí rodièia namietali voèi prítomnosti rómskych detí. Jednému Rómovi v Jarovniciach nedovolili jeho diet'a zapísat' do základnej školy, v ktorej boli všetci žiaci z väèšinovej populácie. Tento muž povedal, že jeho deti navštevovali segregovanú predškolskú triedu v bežnej škole a chcel, aby pokraèovali v tej istej škole. Amnesty International povedal, že nemal komu predložit' st'ažnost'.

„Navrhol som zástupkyni riaditel'a, ... že by som chcel, aby moje deti ostali tu a aby nechodili do školy tam, pretože tam je tak vel'a detí. Povedala mi, že sa rozhoduje, ... èi sa rómske deti budú uèit' tu, èi by mohli chodit' do školy sem - ja neviem - a byt' spolu s bielymi alebo v oddelených triedach alebo tak nejako."

Vel'ké množstvo neoficiálnych zdrojov uvádza, že školy len pre Rómov sú ovel'a èastejšie preplnené a trpia nedostatkom zdrojov ako školy pre zvyšok populácie.(46) Róm z Jarovníc opísal situáciu v materskej škole:

„Taniere pre Rómov sú staré a aj šálky sú rozbité, lyžièky sú staré a bieli majú nové. V materskej škole - neviem, èi EÚ alebo kto poslal dar - všetky darèeky a hraèky sú nové, úplne nové, skrine sú nové, pre rómske deti v materskej škole. Ale èo urobili [personál školy], zobrali nové veci a dali ich bielym det'om a staré veci dali Rómom, aj hraèky."

Riaditel' jednej základnej školy, ktorú navštevujú len Rómske deti, Amnesty International vysvetlil, ako mu nedostatok zdrojov a priestorov zabránil vytvorit' v škole špeciálne alebo prípravné triedy:

„Od roku 1992 poèet detí v tejto škole rastie a nie je možné, aby sa sem dnes všetky zmestili… Sme takí plní, že tu nemôžeme vytvorit' špeciálnu triedu. Poèet žiakov v špeciálnej triede by mal byt' osem až dvanást' a naše triedy majú 26-27 žiakov. Pre špeciálnu triedu nemáme miesto… Kapacita špeciálnej školy je nízka a my ponechávame väèšinu detí tu, v základnej škole, aj keï by 40 percent z nich malo íst' do špeciálnej školy… Peniaze sa nevynakladajú takým spôsobom, ako potrebujeme - najmä nie na školy a na nové triedy. Nemáme žiadnu prípravnú triedu [nultý roèník]."

d Ïalším problémom je, že mnoho rómskych detí nedokonèí ani základné vzdelanie, ich poèet za posledných 10-15 rokov významne narástol, a len málo rómskych žiakov pokraèuje vo vzdelávaní na strednej škole. Pomer rómskych detí, ktoré zo školy vypadnú na prvom stupni, vzrástol zo 46 percent v roku 1976 na 63 percent v roku 1999.(47)

Rómske deti v špeciálnych školách a triedach

Podl'a údajov predložených v roku 2006 Komisárom pre l'udské práva Rady Európy tvoria rómske deti v niektorých oblastiach Slovenska až 80 percent žiakov špeciálnych tried. Len tri percentá rómskych detí študujú na gymnáziách a len osem percent sa prihlásilo na stredné odborné školy(48)– tento výrazný nepomer sa zdôrazòuje v správach národných orgánov a ako na problém naò poukázali aj medzinárodné orgány z oblasti l'udských práv.Európske stredisko pre monitorovanie rasizmu a xenofóbie (European Monitoring Centre on Racism and Xenophobia, EUMC) v roku 2006 uviedlo, že vážnym problémom zostáva segregácia, najmä umiestòovanie rómskych žiakov do špeciálnych škôl pre deti s mentálnym postihnutím, ktoré sa nachádzajú v blízkosti rómskych osád. EUMC vo svojej správe uviedlo, že podl'a údajov z roku 1990 navštevovalo 21,4 percenta rómskych žiakov špeciálne školy a tvorili tak 65,2 percenta žiakov týchto škôl.

Hoci zatial' nebol zistený presný, aktuálny a oficiálny údaj o pomernom zastúpení Rómov v špeciálnych školách a triedach na celom Slovensku, v Základných tézach koncepcie politiky vlády SR v integrácii rómskych komunít z roku 2002 sa napríklad uvádza, že „neúmerne vysoké zastúpenie rómskych detí v špeciálnych školách je samostatný problém, ktorý vyžaduje okamžitú pozornost'."

Podobne aj slovenský Národný akèný plán pre Dekádu rómskeho zaèleòovania sa zaväzuje „znížit' poèet rómskych detí, ktoré navštevujú špeciálne školy," ale neposkytuje žiadne ukazovatele, ani kritériá na hodnotenie pokroku. Amnesty International je presvedèená, že takéto neúmerne vysoké zastúpenie Rómov medzi žiakmi špeciálnych škôl a tried, kde sa vyuèuje podl'a zredukovaných uèebných osnov a v praktickej izolácii od ostatných žiakov, predstavuje hrubé porušovanie l'udských práv.

Medzinárodné normy týkajúce sa l'udských práv, ku ktorým Slovensko pristúpilo, vyžadujú, aby Slovensko zabezpeèilo nediskrimináciu ako legislatívne, tak i v praxi. Z vysvetlenia Výboru OSN pre hospodárske, sociálne a kultúrne práva k záväzkom vyplývajúcim z èlánku 2 ods. 2 (nediskriminácia) a èlánku 13 (právo na vzdelanie) vyplýva, že vzdelanie musí byt' „prístupné pre všetkých, najmä pre najzranitel'nejšie skupiny, podl'a zákona i v skutoènosti, bez diskriminácie z ktoréhokol'vek zo zakázaných dôvodov." Toto sa odráža i v Medzinárodnom dohovore o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie (ïalej len „Dohovor"), kde sa uvádza: „Úèastnícke štáty zvlášt' odsudzujú rasovú segregáciu… a zaväzujú sa predchádzat' všetkým postupom tejto povahy, zakázat' ich a odstránit' na území, ktoré je pod ich správou."(49)Dohovor vyžaduje, aby štáty nielen zakázali diskrimináciu, ale aby tiež prijali kroky na postupné odstránenie rasovej diskriminácie vo všetkých jej formách, okrem iného aj vo vzt'ahu k „právu na vzdelanie a odbornú prípravu". Výbor OSN na odstránenie rasovej diskriminácie ïalej špecifikoval, že štáty by mali „v maximálnej možnej miere zabránit' a vyhýbat' sa segregácii rómskych študentov…".

Vláda Slovenskej republiky uznala, že hodnotenie, ktoré sa používalo do roku 2000, mohlo mat' za následok „prípady, kedy boli žiaci bez postihnutia - napr. pseudo-mentálne postihnutí žiaci - poslaní do špeciálnej školy." V roku 2000 bol novelizáciou školského zákona odstránený výraz „špeciálna segregovaná škola"a zmenili sa kritériá na zaraïovanie detí do „špeciálnych základných škôl."

„Novelizované znenie zákona jasne hovorí, že špeciálna škola pre žiakov s mentálnym postihnutím je urèená žiakom s mentálnym postihnutím a /alebo žiakom s viacerými postihnutiami v kombinácii s mentálnym postihnutím. Žiaci sa do týchto škôl umiestòujú na základe postihnutia a nie na základe etnického princípu. Pri dôslednom dodržiavaní platného znenia školského zákona by sa v praxi nemali vyskytnút' žiadne prípady nesprávneho umiestnenia žiakov."(50)

Školský zákon stanovuje, že špeciálne školy poskytujú vzdelanie det'om s mentálnym alebo telesným postihnutím a tiež det'om „s narušenou komunikaènou schopnost'ou", det'om, ktoré trpia „poruchami sociálneho vývinu" alebo pochádzajú zo „sociálne znevýhodneného prostredia". Termíny „sociálne znevýhodnený" a „poruchy sociálneho vývinu" nie sú v zákone definované. Ministerstvo školstva však definuje deti zo „sociálne znevýhodneného" prostredia ako:

„èast' detí a mládeže rómskeho pôvodu [pridaný dôraz], ktoré sú vnímané ako deti a mládež s problémami v uèení a postojoch, vzniknutých na základe dysfunkèných sociálnych podmienok vyplývajúcich zo sociálneho vylúèenia (napr. chudoba, nedostatoèné vzdelanie rodièov,neštandardné bytové a hygienické podmienky a podobne)".(51)

Vláda Slovenskej republiky považuje za sociálne znevýhodnené prostredie také „prostredie, ktoré vzhl'adom na sociálne a jazykové podmienky nedáva diet'at'u predpoklad na zvládnutie uèiva 1.roèníka základnej školy za jeden školský rok", a za diet'a zo sociálne znevýhodneného prostredia také „diet'a s problémami v uèení a postojoch, vzniknutých na základe dysfunkèných sociálnych podmienok vyplývajúcich zo sociálneho vylúèenia (napr. chudoba, nedostatoèné vzdelanie rodièov, neštandardné bytové a hygienické podmienky a podobne)."(52)

Výraz „sociálna retardácia"sa tiež znepokojivo èasto používa na opis Rómov aj medzi profesionálmi v oblasti vzdelávania. Slovenská vláda odkazuje na „retardáciu" aj v diskusii o novej politike týkajúcej sa sociálne znevýhodnených detí.(53)Ako vysvetlil riaditel' rómskej školy:

„Máme tu deti z osadya skutoène sú sociálne retardované. To znamená, že sú to deti zo sociálne zanedbaného prostredia. Znamená to, že diet'a… nevie hovorit' slovensky… [a] nemá základné hygienické návyky…."

Nedostatok dohl'adu nad dopadom používania uvedeného termínu poukazuje na nedostatoènú kontrolu vlády pri zabezpeèovaní toho, aby školský zákon nemal v praxi diskriminaèný dopad.

Vláda Slovenskej republiky uviedla, že „vzdelanie získané v špeciálnych školách, okrem vzdelania zo špeciálnych škôl pre mentálne postihnutých žiakov, je rovnaké, ako vzdelanie získané v základných a stredných školách."(54)Avšak prieskum Amnesty International ukazuje, že uèebné osnovy, ktoré sa používajú v špeciálnych školách, sú zredukovanými verziami osnov používaných v štandardných základných školách a sú viac zamerané na rozvoj praktických zruèností a na prípravu detí na výkon povolania. Úradníci Ministerstva školstva a riaditelia špeciálnych škôl Amnesty International informovali, že uèitelia v špeciálnych školách absolvovali odbornú prípravu a deti v špeciálnych školách môžu rýchlejšie napredovat' v èítaní a písaní, pretože sa im venuje zvýšená individuálna pozornost' a majú individuálne uèebné plány. Avšak pedagógovia v rozhovore s Amnesty International uviedli, že medzi uèebnými osnovami v špeciálnych a bežných školách je štvorroèný rozdiel, a predstavitelia Amnesty International zistili, že desat'roèné deti v špeciálnych základných školách èasto získavali ešte len zruènosti základnej gramotnosti.

Niektoré základné školy ponúkajú špeciálne vyrovnávacie triedy, v ktorých deti postupujú podl'a individuálneho plánu a uèebných osnov, niekedy navštevujú oddelené triedy len pre urèité predmety. Prax sa medzi jednotlivými školami vel'mi líši a èasto závisí nielen od finanèných a materiálnych zdrojov školy, ale aj od nadšenia riaditel'ov škôl a uèitel'ského zboru.

Chybné hodnotenie

„Tu sú mentálne retardované deti. Existuje tendencia integrovat' rómske deti v základných školách, ale žiaci s mentálnou a sociálnou retardáciou sa nezmenia. Deti zo sociálne znevýhodneného prostredia trpia sociálnou a mentálnou retardáciou. V našej škole 70 percent starších detí a 80 percent mladších detí [trpí sociálnou a mentálnou retardáciou]."

Riaditel'ka špeciálnej školy, v ktorej 95 percent žiakov tvoria Rómovia

Rozhodnutie o umiestnení do špeciálnej školy alebo vyrovnávacej triedy v bežnej škole sa robí vo veku, kedy deti vstupujú do systému povinnej školskej dochádzky, alebo krátko potom, na základe „školskej zrelosti"diet'at'a. Podl'a Metodického pokynu è. 3/2006 „deti, ktoré preukazujú významné nedostatky v komunikácii vo vyuèovacom jazyku po vstupe na prvý stupeò základných škôl, musia byt' vyšetrené pomocou individuálnej psychologickej metodiky, aby sa urèili možnosti ich vyuèovania a aby boli vytvorené primerané podmienky pre ich vzdelávanie."(55) .

Testy školskej zrelosti merajú rozvoj hrubej a jemnej motoriky detí, rozvoj vnímania, vrátane zrakových, sluchových, hmatových, chut'ových a èuchových zmyslov, intelektuálny rozvoj, vrátane argumentaèných zruèností a všeobecného prehl'adu o každodennom živote, rozvoj jazyka a schopnosti chápat' prostredníctvom rozprávania a poèúvania a tiež emocionálny a sociálny rozvoj.(56)

Hodnotenie sa zvyèajne robí v slovenèine (alebo v jazyku školy - napríklad v maïarèine, v oblastiach, kde také školy existujú) a pretože rómske deti zvyèajne nehovoria po slovensky a nanavštevujú predškolskú prípravu, sú pri testoch znevýhodnené. Jazyková bariéra je prekážkou pri presnom hodnotení. Rôzni štátni úradníci informovali Amnesty International, že nová metodika „testu školskej spôsobilosti", ktorá bola vyvinutá v rámci projektu EÚ Phare SR0103.01, bude kultúrne neutrálna. Uèitelia tiež poukázali na prítomnost' asistentov uèitel'a a/alebo rodièov pri teste, ktorí pomáhajú s prekladom a pri posudzovaní školskejzrelosti diet'at'a.

Hoci sú forma a obsah hodnotenia teoreticky štandardizované a kontrolované, aby bol test vhodný pre všetky kultúrne prostredia,v skutoènosti sa údajne na rôznych miestach Slovenska a dokonca aj medzi jednotlivými školami dramaticky líšia. V praxi môže mat' hodnotenie formu struèného, neformálneho rozhovoru, ktorý vedie uèitel', niekedy spolu s pedagogickým psychológom, v prítomnosti rodièov. Na žiadost' uèitel'a môže zahàòat' psychologické hodnotenie a ak diet'a navštevuje prípravnú triedu v špeciálnej škole, malo by po prvom roku prebehnút' ïalšie hodnotenie pedagogickým psychológom. Podl'a postoja vlády je „zistená nižšia úroveò psychosociálneho rozvoja diet'at'a alebo nedostatoèné ovládanie vyuèovacieho jazyka dôvodom na predloženie návrhu príslušnému štátnemu orgánu školskej správy, aby rozhodla o umiestnení diet'at'a do nultého roèníka základnej školy, so súhlasom zákonného zástupcu diet'at'a."(57)Ïalším riešením je odloženie povinnej školskej dochádzky o jeden rok alebo odporuèenie, aby diet'a chodilo do materskej školy.

Na požiadanie uèitel'a môžu byt' prizvaní odborníci z oblasti špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb a/alebo telesných a mentálnych postihnutí. Hodnotením sa urèuje, èi je diet'a vo veku šiestich rokov dostatoène vyspelé pre školskú dochádzku, èi by sa mal jeho nástup o jeden rok odložit', alebo èi diet'a potrebuje íst' do prípravnej triedy (nultého roèníka) základnej školy (v bežnej alebo špeciálnej škole), do špeciálnej triedy na bežnej základnej škole alebo priamo do špeciálnej školy. Ak psychológ rozhodne, že diet'a má byt' zaradené do špeciálnej školy alebo triedy, zároveò navrhne individuálne vyuèovacie metódy, ktoré diet'a potrebuje, a uèebné osnovy, podl'a ktorých by sa malo uèit'.

Na Slovensku však schopnosti detí, ich zruènost' a potenciál nie sú vždy hodnotené správne. V niektorých prípadoch, o ktorých bola Amnesty International informovaná, boli rómske deti zrejme zaradené došpeciálnych škôl bez toho, aby prešli oficiálnym procesom hodnotenia.

Úradníci z oblasti školstva a rómski rodièia opakovane upozoròovali Amnesty International, že kvôli jazykovej bariére medzi rómskymi det'mi a hodnotitel'mi nie sú výsledky testov vždy spol'ahlivé a že pri hodnotení sa èasto nevenovala dostatoèná pozornost' kultúrnym rozdielom medzi príslušníkmi rómskeho etnika a ostatnou populáciou a tiež že rozhodnutie je èasto ovplyvnené výchovou rómskeho diet'at'a alebo sociálno-ekonomickými okolnost'ami.

Jeden školský inšpektor poukázal pre Amnesty International na kultúrnu, jazykovú a socioekonomickú zaujatost' hodnotenia:

„Pri našich inšpekciách na východnom Slovensku sme videli, že väèšina Rómov nie je mentálne retardovaná, hoci boli takto diagnostikovaní. Naše štúdie ukázali, že deti zo sociálne znevýhodneného prostredia majú rozvinuté iné zruènosti, skôr praktické, než tie, ktoré sa od nich vyžadujú poèas testu… V prvom roku alebo pri prvom stretnutí so školou existuje jazyková bariéra a diet'a potom nechápe vel'a vecí, o ktorých uèitel' rozpráva. Vel'a obrázkov v knihách predstavuje pre diet'a problém, napríklad elektrièka, pretože mnohé dopravné prostriedky nepozná."

L'udia v rómskej komunite, s ktorými Amnesty International hovorila, vyslovili názor, že ciel'om umiestòovania tak vel'kej èasti rómskych detí do špeciálnych škôl je segregovat' ich. Dvaja rómski zamestnanci jedného obecného úradu Amnesty International povedali:

„Ak by všetky rómske deti išli do základnej školy, biele deti by sa stali menšinou. Abysa tomu vyhli, posielajú bieli naše deti do špeciálnych škôl... Rómovia z bohatých rodín chodia do normálnej základnej školy. Ale Rómovia z chudobných rodín zvyèajne konèia v špeciálnej škole."

Ako povedala jedna rómska stará mama v Letanovciach zástupcom Amnesty International: „Len rómske deti chodia do špeciálnej školy, biele deti nie."

Rómski zamestnanci obecného úradu tiež Amnesty International informovali, že zástupcovia špeciálnych škôl priamo navštevujú rómske osady, aby proaktívne robili nábor žiakov.

„Do osady obvykle zájde zástupkyòa riaditel'a špeciálnej školy, zapíše mená rómskych detí v školskom veku a pokúša sa presvedèit' rodièov, aby svoje deti poslali do špeciálnej školy. Sl'úbi im, že budú dostávat' zadarmo obedy a aj finanènú pomoc… V špeciálnej škole polovica detí dostáva podporu a to je dôvod, preèo tam každý chce íst'. V normálnej [bežnej] základnej škole takmer žiadne rómske diet'a nedostáva podporu. Špeciálne školy potrebujú deti, aby prežili, a tak, aby tieto školy nezavreli, posielajú tam naše deti."

Úradníci z oblasti regionálneho školstva informovali Amnesty International, že prevaha rómskych detí v špeciálnych školách je irelevantná, pretože ich umiestnenie je založené na psychologických testoch a bolo realizované so súhlasom rodièov. Existujú však dôkazy, že hodnotenie neprebehlo vždy náležite, alebo nebolo náležite zaznamenané. Jeden školský inšpektor v rozhovore s Amnesty International uviedol, že pri inšpekciách na špeciálnych školách sa niekedy zistilo, že chýbajú dokumenty, zvyèajne rozhodnutie psychológa o hodnotení diet'at'a.

Štúdie tiež ukázali, že rómski rodièia si niekedy nie sú vedomí významu formulárov súhlasu, ktoré podpisujú, v niektorých prípadoch preto, že sú negramotní.(58) Rómska žena z osady v Hrabušiciach povedala:

„Jedno z mojich detí chodí do špeciálnej školy, pretože nechodilo do materskej školy a nehovorí po slovensky. Môj manžel nevedel, èo podpisuje. Neskôr sme prišli na to, že sme súhlasili s tým, že ho pošleme do špeciálnej školy."

Rómska žena v osade v Letanovciach, matka piatich detí, z ktorých dve navštevujú špeciálnu školu, pre Amnesty International uviedla:

„Myslím si, že základná škola je lepšia ako špeciálna škola. Podpísala som papier na súhlas so vzdelávaním mojich detí v špeciálnej škole, ale neviem preèo. Nikto mi to nevysvetlil. Ak aj niektorí rodièia nechcú, aby ich deti chodili do špeciálnych škôl, uèitel' a psychológ prídu na to, ako tam rómske diet'a poslat'."

Niektorí rodièia, s ktorými Amnesty International hovorila, povedali, že nie celkom chápu rozdiel medzi obyèajnými základnými školami a špeciálnymi školami. Niektorí z nich sami navštevovali špeciálne školy a vedia len málo o iných typoch škôl. Iní mali pocit, že s ich det'mi sa lepšie zaobchádza v špeciálnych školách, kde sú menej vystavené rasistickému zneužívaniu, sú s inými det'mi z podobného prostredia a na jedného uèitel'a pripadá menej žiakov. Niektorí rodièia žiadali o preloženie svojho diet'at'a z bežnej základnej školy do špeciálnej školy, alebo im uèitelia radili, aby o preloženie žiadali, keï diet'a zaostávalo za rovesníkmi, v presvedèení, že v špeciálnej škole bude diet'at'u venovaná väèšia individuálna pozornost'. Amnesty International sa obáva, že toto je spôsob, ako oddelit' rómskych žiakov od ich rovesníkov, pri využití neinformovanosti a strachu rodièov.

V pasci oddeleného vzdelávania

Podl'a slovenskej legislatívy majú od roku 1991 deti právo na to, aby boli preradené zo špeciálnych škôl do bežného systému vzdelávania.(59)Prijatie a realizáciu tohto zákonného ustanovenia dlho odporúèalo niekol'ko medzinárodných orgánov v oblasti l'udských práv, a hoci je rozpracované v niekol'kých metodických rámcoch, stále nie je záväznéa umožòuje riaditel'om škôl vytvárat' oddelené triedy za úèelom vzdelávania detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.(60)Pred preložením musí pedagogický psychológ posúdit' schopnost' diet'at'a zaradit' sa medzi deti na základnej škole.(61) Je potrebne9 písomné vyjadrenie pedagogicko-psychologickej poradne, ktoré vychádza z „odbornej špeciálnej pedagogickej a psychologickej diagnózy žiaka", a rozhodnutie prijíma riaditel' školy, do ktorej má byt' žiak integrovaný.(62)

Hodnotenie uvedeného postupu odhalilo, že až 50 percent rómskych detí v špeciálnych školách alebo triedach do nich bolo umiestnených nesprávne, a dospelo k záveru, že 10 percent týchto detí by sa mohlo okamžite integrovat' do bežných škôl a tried.(63) Napriek týmto znepokojivým zisteniam stále neexistuje záväzok alebo plán vlády zaviest' podobné hodnotenie celoštátne.

Amnesty International bola informovaná, že preradenie detí zošpeciálnych škôl do bežných škôl sa v praxi uskutoèòuje vel'mi zriedka. Jeden riaditel' špeciálnej školy pre Amnesty International uviedol, že v jednom roku úspešne preložil pät' žiakov, ale podl'a iných riaditel'ov sa prípad preloženia diet'at'a zo špeciálnej školy do základnej školy na ich školách nikdy nevyskytol. Ïalšia riaditel'ka sa od roku 1981 stretla len s dvomi prípadmi preloženia žiakov zo špeciálnej školy, ktorú viedla. V iných prípadoch, o ktorých bola Amnesty International informovaná, sa deti preložené do bežných škôl približne po roku vrátili do špeciálnych škôl, alebo boli umiestnené do špeciálnych tried a zostali teda v praxi segregované od zvyšku školy.

Celý rad pedagógov uviedol, že v dôsledku štvorroèného posunu medzi uèebnými osnovami v špeciálnych a štandardných základných školách je pre deti mimoriadne t'ažké zvládnut' integráciu zo špeciálnych škôl do bežných škôl, ak k preradeniu nedošlo krátko po prvotnom nástupe diet'at'a do špeciálnej školy.

Vyhláška Ministerstva školstva è. 212/1991 o špeciálnych školách kladie zodpovednost' za rozhodnutie, èi žiaka opätovne testovat', na príslušného riaditel'a školy. Riaditelia škôl by mali žiaka opätovne testovat', ak „sa povaha jeho postihnutia zmenila, alebo ak roèník nezodpovedá povahe žiakovho postihnutia."Avšak rozhodnutie sa prijíma na základe odporuèenia pedagogicko-psychologickej poradne. Vyhláška odporúèa, aby sa u detí, ktoré navštevujú prípravný roèník alebo prvý roèník špeciálnych tried základných škôl, urobilo opakované diagnostické vyšetrenie tak, ako odporuèil projekt Phare financovaný z prostriedkov EÚ.

Amnesty International je mimoriadne znepokojená evidentne nízkou mierou integrácie rómskych detí zo špeciálnych škôl a tried do bežných škôl, èím sa zachováva súèasný stav oddeleného a nerovnakého vzdelávania. Amnesty International sa tiež obáva, že tam, kde nie je opätovné testovanie povinné a nezávisle monitorované, a v kontexte decentralizovaného financovania škôl na základe poètu žiakov, jednoznaène nie je v záujme jednotlivých riaditel'ov špeciálnych škôl, aby žiakov opätovne testovali a tým riskovali stratu žiakov aj finanèných prostriedkov v prospech bežných škôl. Podl'a Ministerstva školstva sú základné aj stredné školy financované z niekol'kých zdrojov - zo štátneho rozpoètu a z rozpoètov krajských samospráv, ako aj z príspevkov žiakov a rodièov. Financovanie závisí od poètu žiakov v škole. Preradenie žiakov na iné školy teda môže mat' za následok stratu finanèných prostriedkov.

Nedostatoèný prístup k predškolskému vzdelaniu

Hoci sa oficiálne štatistické údaje už nezbierajú, èo sa zdôvodòuje požiadavkami zákona o ochrane osobných údajov, úrady, pracovníci v oblasti vzdelávania a rodièia informovali Amnesty International, že len málo rómskych detí navštevuje predškolské zariadenia. Údaje sa pohybujú medzi 0,79 %(64) a 25 % rómskych detí, ktoré predškolské zariadenia navštevujú.(65)Jedným z dôvodov nízkej dochádzky je, že predškolskú prípravu rodièia èiastoène platia a že predškolské triedy, ktoré sú èasto priestorovo obmedzené, uprednostòujú deti pracujúcich rodièov.(66)

To, že rómske deti neabsolvujú predškolskú prípravu, pre ne znamená nevýhodu pri hodnotení školskej zrelosti pred zaèiatkom povinnej školskej dochádzky. Pri vstupe do systému povinného vzdelávania má väèšina detí za sebou niekol'ko rokov v školskom prostredí, kde získava sociálne a študijné zruènosti. Poradný výbor pre Rámcový dohovor na ochranu národnostných menšín tiež poukázal na význam prístupu Rómov k predškolskej príprave, pretože je kl'úèom k „vzájomnému porozumeniu medzi rómskymi rodièmi a školami", a zaznamenal, že podiel rómskych detí, ktoré navštevujú materské školy, v posledných rokoch dramaticky klesol.(67). Správa organizácie Save the Children z roku 2001 uvádza, že „v rokoch 1988 až 1995… celkový poèet Rómov… v materských školách klesol zo 166 852 na 1 181 [a] v roku 1999 navštevovalo materské školy len 1 120 rómskych detí."

Hoci vláda Slovenska uznáva obrovský rozdiel v prístupe k predškolským zariadeniam a prijala niektoré opatrenia na podporu predškolskej dochádzky rómskych detí, v praxi sa tieto kroky nezdajú byt' systematické ani adekvátne. Štátna podpora je k dispozícii len v poslednom roku predškolskej prípravy (keï majú deti pät' rokov) a v samostatnom prípravnom roèníku, ak existuje. Nielenže sa za predškolskú prípravu platí, ale príslušné zariadenia sa podl'a všetkého nachádzajú ïaleko od väèšiny rómskych osád.

Okrem uvedených prekážok rómsky otec v Jarovniciach, s ktorým zástupcovia Amnesty International hovorili, poukázal aj na diskrimináciu voèi Rómom ako na ïalšiu skutoènost', ktorá rómskych rodièov odrádza od toho, aby posielali deti do materskej školy. Zástupcom Amnesty International povedal:

„Materská škola má dva vchody, jeden pre bielych rodièov a jeden pre Rómov. Ten druhý je vždy zatvorený. Keï som sa spýtal, preèo by som nemohol vojst' a vyzdvihnút' si diet'a, povedali mi, že „sú tam veci, ktoré by sa mohli stratit'". St'ažoval som sa na to na miestnom výbore, ale niè sa nestalo... Možno je to aj kvôli finanènej situácii, preèo tam rómski rodièia neposielajú svoje deti. Rodièia musia svoje deti udržiavat' v èistote, dobre obleèené a musia platit' 30 slovenských korún (0,90 €)za týždeò za každé diet'a."

EÚ v roku 2000 v rámci programu Phare financovala projekt predškolského vzdelávania v nových èlenských štátoch EÚ a kandidátskych štátoch, vrátane Slovenska. Bol zameraný na podporu prístupu rómskych detí k predškolskému vzdelávaniu a zahàòal sústredenie na diet'a, zapojenie matiek a podporu asistentov uèitel'a. Do projektu bolo od októbra 2002 do novembra 2003 zapojených 50 predškolských zariadení v troch slovenských krajoch. Jedna z rómskych matiek bola ustanovená za prostredníka medzi predškolským zariadením a komunitou a iné matky boli povzbudzované, aby pomáhali v triede alebo pri aktivitách po vyuèovaní. Matky sa zapojili do diskusných skupín o otázkach týkajúcich sa rodiny a zdravia, napríklad o užívaní drog, a navštevovali kurzy šitia. Porovnávali sa dve materské školy v dedinách blízko Košíc a Prešova. Jedna mala integrované triedy, druhá segregované. Rómski rodièia a vyuèujúci personál v integrovanom predškolskom zariadení považovali integráciu za kl'úèovú, zatial' èo v segregovanom predškolskom zariadení boli vzt'ahy medzi rómskymi rodièmi, vyuèujúcim personálom a nerómskymi rodièmi neuspokojivé, pokrok rómskych detí v základnej škole bol nerovnomerný a niektoré nechceli do školy chodit' vôbec. Napriek tomu rómski rodièia v segregovanej škole chceli, aby bola predškolská príprava integrovaná.

Zatial' èo rómski rodièia údajne reagovali na projekt spoèiatku vel'mi pozitívne, celý rad národných a medzinárodných organizácií ho kritizoval, vrátane medzinárodnej mimovládnej organizácie Združenie pre ochranu práv menšín (Minority Rights Group), ktorá bola presvedèená, že projekt v praxi „podporuje [podporoval] segregované vzdelávanie a pôsobí [pôsobil] kontraproduktívne na koneèný ciel' integrácie."(68)Projekt bol zameraný len na predškolskú výchovu a nekládol si za ciel' definitívnu integráciu rómskych detí do bežných základných škôl.

Odopieranie jazykových a kultúrnych práv

Medzinárodné právo týkajúce sa l'udských práv uznáva právo príslušníkov menšín na vzdelanie v ich menšinovom jazyku. Ako od úèastníckeho štátu Rámcového dohovoru na ochranu národnostných menšín sa od Slovenska podl'a èlánku 14 vyžaduje, aby „uznalo, že každý príslušník národnostnej menšiny má právo uèit' sa jazyk svojej menšiny."

Dohovor tiež za urèitých podmienok vyžaduje, aby úèastnícke štáty „vyvinuli úsilie na zabezpeèenie"toho, aby Rómovia ako príslušníci národnostnej menšiny mali primeranú možnost' zúèastòovat' sa „výuèby ich jazyka alebo v ich jazyku."Malo by sa to „vykonávat' bez ujmy na výuèbe štátneho jazyka alebo bez ujmy na vyuèovaní v tomto jazyku."(69)Ako uviedol Poradný výbor pre Rámcový dohovor, „dvojjazyèné vyuèovanie môže byt' jedným z prostriedkov na dosiahnutie ciel'ov tohto ustanovenia."Ako úèastnícky štát Medzinárodného paktu o obèianskych a politických právach sa aj Slovensko zaviazalo prijat' „pozitívne opatrenia"na ochranu menšinových jazykov, ktoré sú integrálnou súèast'ou identity národnostných, etnických alebo jazykových menšín.(70)

Vysoký komisár pre národnostné menšiny Organizácie pre bezpeènost' a spoluprácu v Európe (OBSE) zvolal v roku 2006 panel, ktorý vypracoval Haagske odporúèania týkajúce sa práv národnostných menšín na vzdelanie. Tieto odporúèania, ktoré boli explicitne schválené ako rámec pre realizáciu záväzných povinností vyplývajúcich z Rámcového dohovoru, ponúkajú model dvojjazyèného vzdelávania, pri ktorom sa v nižších roèníkoch vyuèuje v materinskom jazyku a postupne sa prechádza k vyuèovaniu v úradnom jazyku, èím sa zabezpeèí, že uplatnenie jazykových práv pri vzdelávaní nebude mat' za následok segregované vzdelávanie.

Slovenská legislatíva

Ústava Slovenskej republiky z roku 1992 zaruèuje, že všetci obèania, vrátane príslušníkov národnostných menšín, sú si rovní, že akákol'vek forma diskriminácie voèi nim je zakázaná a že každý má právo má právo slobodne rozhodovat' o svojej národnosti (èlánok 12). Podl'a ústavy majú príslušníci národnostných menšín zaruèené „spoloène s inými príslušníkmi menšiny alebo skupiny rozvíjat' vlastnú kultúru, právo rozširovat' a prijímat' informácie v ich materinskom jazyku, združovat' sa v národnostných združeniach, zakladat' a udržiavat' vzdelávacie a kultúrne inštitúcie" a „právo na vzdelanie v ich jazyku."(èlánok 34).

Avšak slovenská legislatíva, ktorá upravuje vzdelávanie a práva menšín v oblasti vzdelávania, je bludiskom zákonov, vyhlášok a pokynov. Amnesty International je presvedèená, že zákony a vyhlášky v tejto oblasti sú natol'ko zložité, že pracovníci v oblasti vzdelávania a rómski rodièia pravdepodobne ani nepoznajú skutoèné práva rómskych detí a povinnosti školstva. Ako v tejto súvislosti poznamenal Poradný výbor pre Rámcový dohovor a ochranu národnostných menšín, „právna istota a zrozumitel'nost' zákonovsú predpokladom konzistentného plnenia ustanovení rámcového dohovoru".(71) Situáciu na Slovensku okrem nízkej zrozumitel'nosti ïalej zhoršuje decentralizácia a rozptýlenie zodpovednosti z vlády na regionálne a miestne samosprávy, jednotlivých riaditel'ov škôla školské rady.

Úradníci v oblasti školstva a rómski rodièia opakovane informovali Amnesty International, že rómske deti boli èasto umiestnené do špeciálnych škôl a špeciálnych tried len preto, že nevedeli po slovensky. Ako sme uviedli vyššie, Rómovia sú na Slovensku uznaní za národnostnú menšinu od roku 1991, ale nepožívajú s tým spojené jazykové a kultúrne práva. Tento nesúlad v zákonnej ochrane práva na vzdelávanie v menšinovom jazyku kritizoval Poradný výbor pre Rámcový dohovor a ochranu národnostných menšín. Ostatné menšiny majú právo vzdelávat' sa vo vlastnom jazyku podl'a školského zákona z roku 1984, ktorý dáva príslušníkom niektorých národnostných menšín právo na vzdelanie vo vlastnom jazyku (èlánok 3):

„Výuèba bude prebiehat' v slovenskom jazyku. Obèania èeského, maïarského, nemeckého, pol'ského a ukrajinského (rusínskeho) etnického pôvodu majú zaruèené právo na vzdelanie v ich jazyku v takom rozsahu, ktorý je primeraný pre ich národný rozvoj."

Tento èlánok by sa mal zmenit', aby sa zabezpeèilo, že bude v súlade so záväzkami Slovenska vyplývajúcimi z medzinárodných noriem týkajúcich sa l'udských práv, vrátane rámcového dohovoru.

Rómovia majú v súèasnosti k dispozícii vel'mi málo materiálov vo vlastnom jazyku a málo možností získat' informácie o vlastnej kultúre. Vláda Slovenskej republiky uznala nedostatky aj v tejto oblasti a v správe pre Výbor OSN pre práva diet'at'a uviedla, že:

„Hoci Ústava Slovenskej republiky zaruèuje obèanom právo na vzdelanie v ich materinskom jazyku, uplatnenie tohto práva v prípade rómskeho jazyka zostáva problematické z hl'adiska zákonov i v praxi. Vzdelávací systém v Slovenskej republike, najmä v prípade uèitel'ov pre rómskych žiakov, trpí nedostatkom kvalifikovaných uèitel'ov."(72)

Na Slovensku sa používa niekol'ko rómskych jazykov a dialektov. Bola vytvorená štandardná verzia rómèiny, ale pri vzdelávaní sa zatial' v širšom rozsahu nepoužíva. Vláda v roku 2006 informovala, že rómèina sa používala ako pomocný a podporný jazyk v predškolských zariadeniach, na základných a stredných školácha na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre.(73)Ako uviedol vedúci Oboru vzdelávania národnostných menšín, na Slovensku existujú len štyri stredné školy, ktoré vyuèujú rómsky jazyk a literatúru, a rómske dejiny a rómske štúdie vyuèuje 25 vysokoškolsky vzdelaných uèitel'ov. Amnesty International bola informovaná, že na základných školách prebieha skúšobné vyuèovanie podl'a osnov zahàòajúcich rómsky jazyk a literatúru. Podl'a ïalších získaných informácií Štátny pedagogický ústav pripravoval materiály v rómskom jazyku a pre uèitel'ov rómskych detí bol vydaný rómsko-slovenský slovník.

V niektorých špeciálnych školách s vysokým poètom rómskych detí sa venuje zvláštna pozornost' rómskej kultúre a histórii, èo je vnímané ako ïalšia motivácia k tomu, aby rómski rodièia posielali svoje deti do špeciálnych škôl. Riaditel' jednej špeciálnej školy Amnesty International povedal, že podporujú rómske deti v tom, aby boli hrdé na svoje tradície, uèia ich o rómskej kultúre v dejinách a ak je dostatok finanèných prostriedkov, otvárajú kurzy rómskych piesní a tancov. Väèšina rómskych detí má však v súèasnosti len malú možnost' uèit' sa rómsky jazyk alebo v rómskom jazyku. Uvedené štyri stredné školy, ktoré vyuèujú rómèinu a majú hodiny rómskej literatúry, histórie a rómskych štúdií, dostávajú údajne len obmedzené finanèné prostriedky a podporu zo strany úradov v oblasti vzdelávania a 25 uèitel'ov, ktorí v nich pracujú, sú údajne jediní uèitelia na Slovensku, ktorí majú kvalifikáciu pre vyuèovanie v rómèine. Niekol'ko riaditel'ov základných škôl pre Amnesty International uviedlo, že majú problém získat' rómskych uèitel'ov a že len málo Rómov s vysokoškolským vzdelaním si vybralo uèitel'skú profesiu. Správy uvádzajú, že len 0,3 percenta Rómov dokonèí vzdelanie tretieho stupòa.(74)

Zástupcovia Amnesty International boli opakovane informovaní, že keï zaènú rómske deti navštevovat' školu, uèitelia ich èasto zahanbujú za to, že hovoria rómsky, alebo nevedia dobre po slovensky. Predstavitel' mimovládnej organizácie Project Schola v Košiciach pre Amnesty International uviedol:

„Na základných školách je postoj uèitel'ov voèi rómèine vel'mi negatívny. Hovoria, že slovenèina je jediný jazyk, ktorým by sa malo rozprávat'. Niektorí dokonca zakazujú rómskym det'om hovorit' rómsky medzi sebou poèas prestávok, pretože štátnym jazykom je slovenèina… Pripravili sme pre uèitel'ov materiály v rómèine, ktoré môžu používat' pri vyuèovaní. Ale na ich používanie neexistuje politická vôl'a."

4. Nepresvedèivá odpoveï vlády

Podl'a Rámcového dohovoru na ochranu národnostných menšín musí Slovensko nielen zakázat' diskrimináciu príslušníkov menšín, ale tiež „podl'a potreby prijat' primerané opatrenia na podporu úplnej a skutoènej rovnosti medzi príslušníkmi národnostnej menšiny a príslušníkmi väèšiny vo všetkých oblastiach hospodárskeho, spoloèenského, politického a kultúrneho života." Poradný výbor pre rámcový dohovor bližšie uviedol:

„Je potrebné opakovane zdôrazòovat' nasledujúcu skutoènost'. Rámcový dohovor predpokladá, že štáty budú aktívne uskutoèòovat' ciele obsiahnuté v dohovore. Pasívny prístup môže znamenat' porušovanie dohovoru…[napríklad]…politikou týkajúcou sa menšín, ktorá má ad hoc a nesystémový charakter."(75)

Zakázat' diskrimináciu zákonom nestaèí. Slovensko by malo systematicky identifikovat' a menit' faktory, ktoré rómskym det'om bránia uplatòovat' ich právo na vzdelanie. Aj ako úèastnícky štát Medzinárodného dohovoru o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie musí Slovensko diskrimináciu nielen zakázat', ale musí tiež podnikat' kroky, ktorými postupne odstráni rasovú diskrimináciu vo všetkých jej formách, aj vo vzt'ahu k „právu na vzdelanie a odbornú prípravu". Výbor OSN na odstránenie rasovej diskriminácie odporuèil, aby úèastnícke štáty medzinárodného dohovoru prijali opatrenia, ktorými „vo vzdelávacom systéme podporia zaèleòovanie všetkých detí rómskeho pôvodu a znížia poèet žiakov, ktorí školu nedokonèia, najmä v prípade rómskych dievèat, a aby za týmto úèelom aktívne spolupracovali s rómskymi rodièmi, združeniami a miestnymi komunitami."

Amnesty International uznáva, že vláda prijala množstvo opatrení s ciel'om zlepšit' prístup rómskych detí k vzdelaniu. Organizácia tieto kroky víta, ale je znepokojená skutoènost'ou, že uvedené opatrenia sa realizujú ad hoc a nesystémovo, teda v rozpore s odporúèaniami Poradného výboru. Zvláštne opatrenia sa neprijímajú v závislosti na prítomnosti vel'kého poètu detí v komunite, ktoré by z nich mali prospech, ich prijímanie je ponechané na vôli jednotlivých riaditel'ov alebo mimovládnych organizácií.

Prípravné triedy (nulté roèníky)

Po pilotnej fáze v 90. rokoch 20. storoèia vláda v roku 2002 novelou školského zákona z roku 1984 zaviedla na základných školách prípravné triedy, èiže nulté roèníky, pre deti zo „sociálne znevýhodneného"prostredia a tiež zamestnávanie asistentov uèitel'a pre detis „jazykovými, zdravotnými a sociálnymi bariérami."Ciel'om prípravného roèníka je pomôct' det'om prispôsobit' sa prechodu z domáceho prostredia do školy, teda do výraznejšie inštitucionalizovaného prostredia. Príprava detí poèas tohto roka má „vytvorit' priestor pre zrýchlený osobný rast každého diet'at'a a pomôct' mu prispôsobit' sa poèiatoèným sociálnym rozdielom."(76)

Zavedenie prípravných tried a prítomnost' asistentov uèitel'a sú opatrenia, ktoré v školách iniciovali mimovládne organizácie a následne ich prijalo Ministerstvo školstva. Osvedèili sa a sú obl'úbené, štát preto zdvojnásobil ich financovanie. Podl'a všetkého úspešne podporili integráciu detí, ktoré nehovoria slovensky, nenavštevovali predškolské zariadenia alebo pochádzajú zo sociálne slabého prostredia,do základných škôl.

O financovaní prípravných tried sa však rozhoduje prípad od prípadu a vytvorenie pozície asistenta uèitel'a a ïalšie zvláštne opatrenia nie sú zaèlenené do štandardného vzorca na financovanie škôl, èo školy zrejme odrádza od toho, aby o ne žiadali.(77) Obce nemajú povinnost' zabezpeèit', aby všetky školy ponúkali prípravné triedy, alebo zamestnávali asistentov uèitel'a, dokonca ani tie, ktoré navštevuje vysoký poèet detí hovoriacich jedným z menšinových jazykov, alebo detí, ktoré by inak spadali do kategórie detí zaraïovaných do špeciálnych škôl.

Vedúci bývalého Oddelenia výchovy a vzdelávania rómskych komunít Amnesty International povedal, že v súèasnosti navštevuje prípravné triedy asi 2 000 detí. Vyuèovacie materiály Ministerstva školstva pre tieto triedy sa poskytujú školám, ktorých pedagógovia absolvovali školiaci program v štátnom Rómskom vzdelávacom centre v Prešove (ROCEPO).

Riaditelia škôl pre Amnesty International uviedli, že prípravné triedy chápu hlavne ako triedy pre rómske deti,a väèšinu z nich podl'a všetkého navštevujú výhradne alebo takmer výhradne Rómovia. Novozavedený prípravný roèník považujú za kl'úèový pre integráciu rómskych detí do vzdelávacieho systému a pri predchádzaní tomu, aby boli posielané do špeciálnych škôl. Asistenti uèitel'a pôsobia v týchto triedach ako tlmoèníci a zaist'ujú, aby boli deti podporované v používaní rómskeho jazyka. Uèitelia Amnesty International informovali, že asistenti motivujú a vedú žiakov nielen v prípravnom roku, ale poèas celej školskej dochádzky.

Novela školského zákona z roku 2002 zaviedla stimulaèné financovanie pre prípravné triedy, ktoré dostávajú 170 percent finanèných prostriedkov pridel'ovaných na žiaka bežným školám.(78) Niektorí riaditelia škôl však pre Amnesty International uviedli, že byrokratické prekážky ktoré musia prekonat', aby získali prostriedky na prípravné triedy, sú hlavným faktorom, ktorý ich od zriaïovania tried odrádza. Ako dodal jeden z riaditel'ov, k dispozícii nie sú ani prostriedky na investièné výdavky, napríklad na stavbu nových tried.

Podl'a súèasných zákonov nemajú všetky školy v oblastiach, kde je vel'ký poèet detí, pre ktoré by bol prípravný roèník prínosom, povinnost' toto opatrenie prijat'. Amnesty International bola informovaná, že zavedenie takýchto programov záleží predovšetkým od vôle a schopnosti riaditel'ov škôl. Mnoho pedagogických pracovníkov, s ktorými Amnesty International hovorila, poukazovalo na nedostatok monitorovania potreby vytvorit' prípravné triedy.

Asistenti uèitel'a

Novelizáciou školského zákona z roku 1984 bola v roku 2002 vytvorená aj pozícia asistenta uèitel'a. Asistenti uèitel'a musia mat' certifikát Ministerstva školstva, ktorý získajú po absolvovaní šest'mesaèného školiaceho kurzu, od roku 2010 budú musiet' mat' ukonèené stredoškolské vzdelanie. V roku 2006 pôsobilo na školách 850 asistentov uèitel'a, z toho „vysoký poèet" na školách s významným podielom rómskych žiakov.(79)

Rómski rodièia zástupcom Amnesty International povedali, že by chceli, aby asistenti uèitel'a boli na každej základnej škole a pomáhali ich det'om uèit' sa slovensky a že by ich bolo treba viac. Jeden otec pre Amnesty International uviedol:

„Chcel by som, aby sa moje deti uèili nielen rómèinu, ale aj slovenèinu… Ako sa majú nauèit' dobre po slovensky tu v osade? Myslíme si, že by sa poèet asistentov[uèitel'a] mal zvýšit'."

Nájst' dostatok plne kvalifikovaných asistentov uèitel'a však môže byt' t'ažké a niektorí z nich svoju prácu chápu ako stupienok, ktorý im pomôže získat' ïalšiu pedagogickú kvalifikáciu. Niektoré školy tiež ako asistentov zamestnávajú bývalých študentov. Pre asistentov s ukonèeným stredoškolským vzdelaním ponúka ROCEPO 200 hodinový vzdelávací kurz. Asistenti bez stredoškolského vzdelania môžu navštevovat' 150 hodinové kurzy, ktoré organizujú mimovládne organizácie, napríklad Sociálno-právna akadémia pre rómske komunity v Košiciach, ale tieto nedostávajú prostriedky zo štátneho rozpoètu.

Vytvorenie pozície asistenta uèitel'a musia iniciovat' samotné školy a o finanèné prostriedky z centrálneho rozpoètu pre školstvo sa musí žiadat' každý rok. Školy s vel'kým množstvom rómskych žiakov môžu o asistentov uèitel'a žiadat' Ministerstvo školstva prostredníctvom krajských školských úradov. Podl'a informácií Amnesty International tak nie vždy robia, niekedy preto, že o finanèné prostriedky musia opakovane žiadat' každý rok, alebo z dôvodu nedostatku kvalifikovaných asistentov. Amnesty International tiež zistila, že niektorí uèitelia nie sú ochotní dozerat' na prácu asistentov. Podl'a pracovníkov strediska ROCEPO pracujú s asistentmi najochotnejšie mladší uèitelia a uèitelia s vyššou kvalifikáciou.

Vedúci Odboru vzdelávania národnostných menšín informoval Amnesty International, žepoèet asistentov uèitel'a každý rok narastá, rovnako ako financovanie vládou. Nedostatok kvalifikovaných záujemcov je možné èiastoène vysvetlit' menej výhodnými zamestnaneckými zmluvami oproti iným pracovníkom. Ministerstvo školstva v roku 2003 identifikovalo hlavné nevýhody, napríklad krátkodobé zmluvy, ktoré sa s asistentmi uèitel'a uzatvárajú – na šest' alebo desat' mesiacov a so zníženým poètom hodín, a skutoènost', že nie sú považovaní za pedagogický personál, èím prichádzajú najmä o právny nárok na platené prázdniny, ktorý majú ostatní uèitelia (mnoho asistentov uèitel'a nepoberá poèas školských prázdnin v júli a auguste plat).

Podl'a èlánku 12 Rámcového dohovoru musí Slovensko prijat' v oblasti vzdelávania také opatrenia, ktoré podporia znalost' kultúry, histórie, jazyka a náboženstva ako Rómov, tak aj väèšinového obyvatel'stva. Mali by k nim patrit' primerané možnosti školenia uèitel'ov a prístup k uèebniciam. Hoci štát zaist'uje urèité školenia pre uèitel'ov, ktorí pracujú s rómskymi det'mi, školenia nie sú povinné a Amnesty International bola informovaná o obavách, že ich realizácia, financovanie a hodnotenie vykazujú nedostatky. Školiace semináre pre uèitel'ov, ktorí pracujú s rómskymi det'mi, existujú od roku 1996. V súèasnosti ich ponúka Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre a ROCEPO v Prešove. Uèitelia, ktorí pracujú v prípravných triedach, môžu navštevovat' kurz rómskej kultúry a práce s rómskymi det'mi. K dispozícii je aj odborná príprava uèitel'ov špeciálnych škôl.

Hoci sú materiály pre prípravu uèitel'ov v prípravných triedach k dispozícii už desat' rokov, nie sú bežne dostupné a úèinnost' oficiálnych školiacich a vyuèovacích materiálov nebola monitorovaná ani vyhodnotená. Hodnotenie v rámci projektu Phare financovaného z prostriedkov EÚ, ciel'om ktorého bolo podporit' preraïovanie rómskych detí zo špeciálnych škôl do bežných základných škôl, dospelo k zisteniu, že uèitelia nepoužívali vyuèovacie materiály poskytnuté ProjektomSchola, navyše pracovníci tohto projektu Amnesty International informovali, že uèitelia nie vždy chápu, preèo by sa mali uèit' o rómskej kultúre.

Neúspešné pokusy o integráciu

Amnesty International uznáva, že vládaprijala množstvo opatrení zameraných na zlepšenie integrácie. Vláda Slovenska zaviedla finanèné stimuly, ktoré majú bežné školy motivovat' k integrácii rómskych detí. V rámci reformy prídavkov na diet'a a rodinných prídavkov bol zákonom è. 281/2002 prídavok na diet'a od 1. januára 2003 spojený s dochádzkou detí do školy (èlánok 18, ods. 2). Ciel'om bolo zlepšit' školskú dochádzku rómskych detí a dopad tohto opatrenia sa hodnotí ako pozitívny. Slovenský Národný akèný plán pre Dekádu rómskeho zaèleòovaniaobsahuje záväzok „znížit' poèet rómskych detí, ktoré navštevujú špeciálne základné školy."Avšak pokusy preradit' rómskych žiakov, ktorí boli neoprávnene umiestnení do špeciálnych škôl alebo tried, podl'a všetkého neboli príliš úspešné.

Špeciálne školy dostávajú podl'a dostupných údajov 200 (denné školy) až 500 (internátne školy) percent štandardného finanèného príspevku na žiaka a bežné základné školy, ktoré vyuèujú deti so zvláštnymi potrebami, na ne dostávajú 250 percent finanèného príspevku na žiaka.(80)Táto finanèná motivácia pre bežné školy, aby integrovali rómske deti, však bola podl'a všetkého zväèša neúèinná. Nebola tiež napojená na hodnotené a sledované programy pre postupnú reintegráciu detí pôvodne nesprávne zaradených do špeciálnych škôl.

V roku 2002 bol v rámci programu Phare financovaného z prostriedkov EÚ zahájený projekt pre ïalšiu integráciu rómskych detí v oblasti vzdelávania a zlepšenie životných podmienok v rokoch 2005 - 2006.(81)Jeho ciel'om bolo preradenie sociálne znevýhodnených detí z dvadsiatich špeciálnych škôl do základných škôl a poèas jedného roka zabezpeèoval dodatoènú podporu pri vyuèovaní v špeciálnych vyrovnávacích triedach, ktoré mali rovnaké uèebné osnovy ako základné školy.Projektu sa zúèastnilo celkom 162 rómskych detí. Poèiatoèné výsledky však priniesli sklamanie, pretože poèas prvého roka sa do bežných škôl integrovali len dve deti. Ministerstvo školstva rozhodlo, že v záujme zvýšenej integrácie budú vyrovnávacie triedy v budúcnosti sídlit' priamo v základných školách.

Vláda Slovenskej republiky uznala, že dosial' nebolo vyvinuté primerané reintegraèné úsilie. Vo svojej nedávnej správe pre Výbor OSN pre práva diet'at'a vláda uviedla:

„Programy Phare financované na základe finanèných memoránd z rokov 2001 a 2002 si kladú za ciel' zlepšit' výsledky, ktoré dosahujú rómske deti, napríklad prostredníctvom projektov pre integráciu a reintegráciu detí do bežných základných škôl a prostredníctvom prepracovania testov školskej spôsobilosti a diferenciálnej diagnózy tak, aby bolo možné zretel'ne rozlišovat' medzi mentálnym a sociálnym postihnutím. Aj napriek tomu reintegrácia naïalej predstavuje pre slovenský vzdelávací systém výrazný a praktický problém [pridaný dôraz]."(82)

Ïalší projekt na preradenie detí zo špeciálnych tried v základných školách do bežných tried, zahájený v roku 2005 v Trnave, podporovalo Ministerstvo školstva a bol financovaný z prostriedkov Európskeho sociálneho fondu. V rámci projektu bola devät'desiatim rómskym det'om poskytnutá podpora asistentov a douèovanie, ale podl'a dostupných údajov bolo po roku do bežných tried preradených len pät' detí.

V roku 2004 schválila vláda návrh na integrované vzdelávanie Rómov, ktorý poèítal so školením pedagogického personálu, vytvorením vyuèovacích materiálov a zmenou uèebných osnov. Odborníci na vzdelávanie Rómov na Slovensku návrh kritizovali ako príliš nejasný a zložitý.(83) Ešte stále nebol plne realizovaný. Niektoré mimovládne organizácie Amnesty International informovali, že neboli spokojné so spôsobom, akým s nimi úrady otázku konzultovali.

Nedostatok monitorovania a zodpovednosti

Kl'úèovou súèast'ou akéhokol'vek úsilia o odstránenie systematického porušovania práva rómskych detí na vzdelanie by mal byt' vhodný zber údajov, ktorý by zohl'adòoval etnickú príslušnost' a pohlavie. Len tak bude možné zaistit', aby zákony a vládne politiky prispievali k odstráneniu diskriminácie, ako to vyžaduje Medzinárodný dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie.

Vláda v súèasnosti nezbiera etnicky rozlíšené údaje o zložení žiakov v rôznych typoch škôl, hoci ju o to žiadali orgány, ktoré monitorujú dodržiavanie Slovenskom ratifikovaných medzinárodných zmlúv týkajúcich sa l'udských práv. Združenie na ochranu práv menšín (Minority Rights Group) poukázalo na to, že prieskum pod záštitou Rozvojového programu OSN (UNDP) z roku 2005 o životných podmienkach Rómov v úèastníckych krajinách Dekády rómskeho zaèleòovania zhromaždil pozoruhodný súbor nových údajov o týchto krajinách. Varovala však, že ani tieto údaje nie sú dostaèujúce a úèastnícke krajinysa tým „nevykrútia"z povinnosti systematicky zbierat' podrobné údaje.(84)

Dekáda rómskeho zaèleòovania

K Dekáde rómskeho zaèleòovania (2005-2015) sa pripojili vlády Bulharska, Chorvátska, Èeskej Republiky, Maïarska, Macedónska, Rumunska, Srbska a Èiernej Hory a Slovenska. Podporuje ju Inštitút otvorenej spoloènosti pri Rade Európy, Svetová banka a ïalšie medzinárodné organizácie. Èlenom riadiaceho výboru je Európska komisia. Ciel'om iniciatívy je odstránit' rozdiely medzi Rómami a zvyškom populácie. Zahàòa štyri prioritné oblasti (vzdelávanie, zamestnanost', zdravie a bývanie) a tri prierezové otázky (chudoba, diskriminácia a rodové otázky).

Slovensko prijalo Národný akèný plán pre Dekádu rómskeho zaèleòovania, ktorého ciel'om je okrem iného zníženie poètu rómskych detí, ktoré navštevujú špeciálne školy. Avšak na rozdiel od iných záväzkov uvedených v pláne, sa v tomto prípade neuvádzajú opatrenia, ktoré budú prijaté na dosiahnutie stanoveného ciel'a, ktorým je integrované vzdelávanie.

Monitorovacia správa „Decade Watch" z roku 2007, ktorú vypracovali skupiny predstavitel'ov rómskej obèianskej spoloènosti, je vyhodnotením èinnosti vlád pri zavádzaní opatrení v štyroch prioritných oblastiach Dekády. Zdôrazòuje nedostatok komplexného prístupu k riešeniu problémov rómskej komunity v zúèastnených štátoch. Združenie na ochranu práv menšín (Minority Rights Group) upozornilo aj na skutoènost', že úèastnícke štáty ani medzinárodní darcovia Dekádu rómskeho zaèleòovania ani Rómsky vzdelávací fond náležite nefinancujú.

Neexistujú oficiálne štatistiky týkajúce sa poètu rómskych detí v integrovaných a segregovaných základných školách. Poradný výbor pre Rámcový dohovor na ochranu národnostných menšín uvítal demografickú štúdiu rómskych osád na Slovensku, ktorú v roku 2004 publikoval Úrad splnomocnenca pre rómske komunity. Napriek tomuto pozitívnemu kroku však Poradný výbor tiež vyzval príslušné orgány, aby zlepšili zber štatistických údajov aj v iných oblastiach, napríklad v súvislosti s prístupom k lekárskej starostlivosti a trhu práce. Výbor OSN pre práva diet'at'a v roku 2007 vyjadril obavu ohl'adne „nedostatkov v zbere a analýze podrobných údajov", s pripomienkou, že slovenská „politika týkajúca sa zberu údajov na základe etnickej príslušnosti... je prekážkou pri adekvátnom zbere a analýze spol'ahlivých podrobných údajov o zranitel'ných skupinách, okrem iného aj o rómskej komunite."Výbor tiež vyzval Slovensko, aby posilnilo svoj systém zberu údajov, a zabezpeèilo tým, že údaje budú podrobné a budú obsahovat' informácie o širokom spektre zranitel'ných skupín, vrátane detí z menšinových skupín, ako sú Rómovia, detí, ktoré žijú v chudobe, a detí, ktoré žijú alebo pracujú na ulici.(85)

Mechanizmus podávania st'ažností

Vo februári 1999 bol vytvorený Úrad splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity, ktorý má predkladat' návrhy, realizovat' plány, monitorovat' situáciu Rómov a koordinovat' postup s orgánmi vlády a miestnej samosprávy a s miestnymi komunitami. Od roku 2001 zaviedol úrad program stáže pre mladých rómskych aktivistov, splnomocnenkyòa navštívila rómske osady a stretla sa so zástupcami miestnych orgánov. V roku 2002 upozornila na to, že neúmerne vysoké zastúpenie rómskych detí v špeciálnych školách vyžaduje okamžitú pozornost'. Úrad je však finanène poddimenzovaný a jeho vnímaná závislost' na vláde v oèiach l'udí na východnom Slovensku, najmä v oèiach Rómov, podkopáva snahy splnomocnenkyne.

Neexistuje žiadny úèinný a nezávislý mechanizmus podávania st'ažností, ktorý by rodièia mohli jednoducho využit', ak napríklad nemôžu uplatnit' slobodný výber školy, ak sú ich deti neopodstatnene umiestnené do špeciálnej školy, alebo ak miestna škola neponúka prípravný roèník. V súèasnosti môžu rodièia podat' st'ažnost' riaditel'ovi školy alebo nadriadenému orgánu školy a ak ich odpoveï neuspokojí, môžu sa obrátit'na obecnú samosprávu, krajský školský úrad a Štátnu školskú inšpekciu.

Mnohí z Rómov, s ktorými Amnesty International hovorila, povedali, že sa boja podávat' st'ažnosti, najmä na miestnej úrovni, alebo mali pocit, že ich st'ažnosti sa neberú vážne. Ako sme uviedli vyššie, aj riaditelia škôl sa èasto cítia bezmocní v snahe integrovat' rómske deti do bežných škôl kvôli tlaku zo strany rodièov z väèšinovej populácie v nadriadených školských radách, ktoré majú právomoc navrhnút' odvolanie riaditel'a školy. Štátna školská inšpekcia sa v praxi potýka s problémom vážneho nedostatku zdrojov a nedokáže zabezpeèit' dôsledné a pravidelné monitorovanie všetkých škôl na Slovensku.(86) Amnesty International bola informovaná, že Inšpekcia nie vždy odpovedá na st'ažnostina diskrimináciu, ktoré predložia rómski rodièia. Poradný výbor pre rámcový dohovor poukázal na skutoènost', že zložitost' legislatívneho rámca v kombinácii so súèasným trendom decentralizácie vzdelávania na Slovensku môže ovplyvnit' úèast' uèitel'ov, rodièov a žiakov na prijímaní rozhodnutí, ktoré sa ich dotýkajú, a znejasnit' orientáciu v tom, kto rozhoduje o rôznych záležitostiach a na základe akých zákonných ustanovení.

Na rozdiel od podobných orgánov v Bulharsku a Maïarsku, Slovenské národné stredisko pre l'udské práva nemá právomoc prešetrit' jednotlivé žiadosti, iniciovat' vlastné vyšetrovanie, alebo navrhnút' opatrenia v individuálnych prípadoch porušenia práva na vzdelanie. S ohl'adom na túto skutoènost' Výbor OSN pre práva diet'at'a nedávno odporuèil, aby „zmluvná strana dohovoru urýchlila vytvorenie nezávislého mechanizmu pre dohl'ad nad implementáciou Dohovoru o právach diet'at'a v súlade s Parížskymi zásadami."(87)

Napriek tomu, že právo na vzdelanie je uznané ústavou, a napriek podrobne zdokumentovaným prekážkam, ktorým rómske komunity na Slovensku pri uplatòovaní tohto práva èelia, vnútroštátne súdy riešia prekvapivo malý poèet prípadov. Jedným z nich je prípad ZŠ Gorkého.

ZŠ Gorkého

V septembri 2005 sa na ZŠ Gorkého v okrese Trebišov rómski rodièia st'ažovali na to, že ich deti boli diskriminované, pretože pri zaraïovaní do tried boli segregované. Deti rómskeho pôvodu boli podl'a nich zaradené do triedy 1. A. Trieda sa mala premenit' na špeciálnu triedu, kde by sa deti uèili podl'a uèebných osnov pre deti s mentálnym postihnutím alebo špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, èo je údajne postup, ktorý školské orgány v praxi bežne používajú.

Rodièia sa obrátili na orgány školy a žiadali, aby ich deti boli integrované do bežných tried, èo škola odmietla. Rodièia sa obrátili na Ligu aktivistov pre l'udské práva (LAL'P), mimovládnu organizáciu, ktorá okrem iného poskytuje bezplatné právne zastupovanie a pomoc obetiam porušovania l'udských práv. LAL'P podala na ZŠ Gorkého dve st'ažnosti kvôli diskriminácii pri prístupe k vzdelaniu.

Jedna zo st'ažností bola podaná na Slovenské stredisko pre l'udské práva po tom, èo sa rodièia odvolali. Stredisko pre l'udské práva však ani po roku na vec nereagovalo a školské orgány po celú túto dobu v praxi segregácie rómskych detí pokraèovali.

Druhá žiadost' bola podaná 8. septembra 2006 na Oddelenie školskej inšpekcie Ministerstva školstva, ktoré odpovedalo 10. októbra 2006. Podl'a jeho záveru bol postup orgánov školy v rozpore s antidiskriminaèným zákonom (porušenie èlánku 5, ods. 2, písm. c) zákona è. 365/2004). Odbor školskej inšpekcie orgánom školy nariadil, aby prestali zaraïovat' deti do tried na základe farby pleti alebo etnického pôvodu. Orgánom školy takisto nariadil, aby všetky deti vyuèovali podl'a štandardných uèebných osnov. Škola tieto opatrenia ešte doteraz a nárok na odškodné v tejto veci sa stále prejednáva.

5. Medzinárodný legislatívny rámec

Podl'a medzinárodnej legislatívy týkajúcej sa l'udských práv právo na vzdelanie zahàòa základné, stredné, technické a uèòovské, vyššie a elementárne vzdelanie. Právo na vzdelanie bolo uznané vo Všeobecnej deklarácii l'udských práv v roku 1948 a je zakotvené v rôznych záväzných medzinárodných dohodách, ku ktorým Slovenská republika pristúpila, vrátane Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach (èl. 13 a 14), Dohovoru o právach diet'at'a (èl. 28 a 29), Medzinárodného dohovoru o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie (èl. 5, písm. d, v)) a Európskeho dohovoru o ochrane l'udských práv a základných slobôd (Protokol 1, èl. 2).(88) Toto právo sa má rešpektovat', chránit' a uplatòovat' bez diskriminácie.Podl'a Paktu musia úèastnícke štáty, vrátane Slovenskej republiky, zakázat' a odstránit' „rasovú diskrimináciu vo všetkých jej formách a zaruèit' právo každého bez rozdielu... na rovnost' pred zákonom"vo vzt'ahu k právu na vzdelanie (èlánok 5), okrem iného prijímaním cielených a úèinných doèasných zvláštnych opatrení.

Všeobecnou povinnost'ou úèastníckych štátov Paktu je postupne dosiahnut' úplnú dostupnost' práv s využitím najvyššieho možného poètu dostupných zdrojov, všetkými vhodnými prostriedkami, vrátane prijatia príslušnej legislatívy, sociálnych reforiem, prijatia a zavedenia akèných plánov a vytváraním mechanizmov kontroly. Výbor OSN pre hospodárske, sociálne a kultúrne práva, tvorený nezávislými odborníkmi, ktorých úlohou je kontrolovat' plnenie ciel'ov Paktu úèastníckymi štátmi, objasnil, že medzi tieto záväzky patrí aj okamžitá povinnost' zabezpeèit' uplatòovanie práva na vzdelanie, spolu s povinnost'ou prijat' konkrétne, premyslené a cielené kroky k postupnej úplnej uplatòovaní tohto práva. Okamžité záväzky zahàòajú povinnost' zabezpeèit' bezplatné povinné vzdelanie pre všetky deti, odstránit' diskrimináciu pri prístupe k vzdelaniu a zabezpeèit', aby obsah vzdelávania zodpovedal ciel'om vzdelávania zakotveným v zákonoch o l'udských právach.(89)

K záväzkom vlád súvisiacim s právom vzdelanie je možné pristupovat' systémom „štyroch A", navrhnutým v jednej zo správ OSN o vzdelávaní, ktorý pracuje s kategóriami dostupnosti, prístupnosti, prijatel'nosti a adaptability (v angliètine: availability, accessibility, acceptability, adaptability).

Dostupnost'

Podl'a èlánku 13, ods. 2, písm. a) Paktu všetky úèastnícke štáty uznávajú, že „základné vzdelanie bude povinné a bezplatné pre všetkých." Toto právo zakotvuje aj Výbor OSN pre práva diet'at'a v èlánku 28, ods. 1, psím. a). Povinnost' realizovat' právo na bezplatné povinné základné vzdelanie pre všetky deti bez diskriminácie je záväzkom s okamžitým úèinkom a je tiež súèast'ou „minimálnych základných povinností" vyplývajúcich z Paktu .(90) Èlánok 14 Paktu objasòuje, že pokial' to úèastnícke štáty neboli schopné dosiahnut' v èase jeho ratifikácie, majú vypracovat' podrobný plán na splnenie tohto záväzku v priebehu primeraného poètu rokov. Tam, kde to nie je možné vzhl'adom na finanèné, technické a iné zdroje dostupné na vnútroštátnej úrovni, mali by štáty požiadat' o medzinárodnú pomoc a spoluprácu, ktorá im umožní príslušné kroky zrealizovat', a táto pomoc by im mala byt' poskytnutá.(91) Výbor OSN pre hospodárske, sociálne a kultúrne práva v tejto súvislosti jednoznaène uviedol, že „medzinárodné spoloèenstvo má jasnú povinnost' pomáhat'."

Povinný charakter základného vzdelania objasnil Výbor nasledovne: „Rodièia, opatrovníci ani štát nie sú oprávnení považovat' povinnú školskú dochádzku za fakultatívne rozhodnutie. Je však treba zdôraznit', že ponúkané vzdelanie by malo byt' primerane kvalitné, pre diet'a relevantné a musí podporovat' uplatòovanie ostatných práv diet'at'a."Povinný charakter základného vzdelania zahàòa povinnost' štátu zabezpeèit', aby sa vzdelávanie diet'at'u prispôsobilo, okrem iného aj tým, že bude rešpektovat' práva detí z menšín. Výbor OSN pre práva diet'at'a kladie zvýšený dôraz na povinnost' štátu zabezpeèit', aby sa dostupné vzdelanie prispôsobovalo právam jednotlivca, v snahe podporit' dochádzku.

Prístupnost'

Nediskriminácia je základným princípom všetkých medzinárodných zmlúv, ktoré zaruèujú právo na vzdelanie. Napríklad podl'a èlánku 2, ods. 2 Paktu musia úèastnícke štáty zabezpeèit', aby práva, ktoré sú v òom zakotvené, bolo možné uplatnit' bez akéhokol'vek rozlišovania podl'a rasy, farby, pohlavia, jazyka, náboženstva, politického alebo iného zmýšl'ania, národnostného a sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia. Platí to pre všetkých obèanov bez ohl'adu na štátnu príslušnost' alebo iný štatút. Táto povinnost' má okamžitý úèinok: „Zákaz diskriminácie zakotvený v èlánku 2, ods. 2 Paktu nie je predmetom postupnej realizácie, ani nezávisí od dostupnosti zdrojov, vzt'ahuje sa úplne a okamžite na všetky aspekty vzdelania a zahàòa všetky medzinárodne zakázané dôvody diskriminácie."(92)

Výbor OSN pre hospodárske, sociálne a kultúrne práva objasnil, že v súvislosti s právom na vzdelanie to znamená, že vzdelanie musí byt' „prístupné pre všetkých, najmä pre najzranitel'nejšie skupiny, podl'a zákona i v skutoènosti, bez diskriminácie z ktoréhokol'vek zo zakázaných dôvodov." Potvrdil, že princíp nediskriminácie vo vzdelaní sa vzt'ahuje na všetky osoby v školskom veku a že výrazné rozdiely v spôsobe financovania, ktoré majú za následok rôznu kvalitu vzdelania pre l'udí v rôznych geografických lokalitách, môžu byt' považované za diskrimináciu.

Európsky súd pre l'udské práva rozhodol, že rozdiel v zaobchádzaní porušuje èlánok 14 EDL'P, ak sa preukáže, že s inými osobami v podobnej situácii sa zaobchádza zvýhodneným spôsobom, prièom neexistuje žiadne primerané alebo objektívne zdôvodnenie tohto rozdielu.(93)Súd tiež uznal potrebu náležite zohl'adnit' identitu menšín:

„Právo nebyt' diskriminovaný pri požívaní práv zaruèených Dohodou je porušené aj vtedy, keï štáty bez objektívneho a primeraného zdôvodnenia nezaobchádzajú rozliène s osobami, ktorých situácia sa významne líši."(94)

Rámcový dohovor na ochranu národnostných menšín, ktorý ratifikovala aj Slovenská republika, zakazuje akúkol'vek diskrimináciu príslušníkov národnostných menšín (èlánok 4).(95)Od úèastníckych štátov rámcového dohovoru, vrátane Slovenska, sa žiada, aby „podl'a potreby prijali primerané opatrenia na podporu úplnej a skutoènej rovnosti medzi príslušníkmi národnostnej menšiny a príslušníkmi väèšiny vo všetkých oblastiach hospodárskeho, spoloèenského, politického a kultúrneho života,"pri náležitom zohl'adnení špecifickej situácie príslušníkov národnostných menšín.

Zakázat' diskrimináciu zákonom preto nestaèí. Úèastnícke štáty by podl'a tejto požiadavky mali identifikovat' a riešit' skutoènosti, ktoré rómskym det'om bránia uplatòovat' ich právo na vzdelanie. Podobne podl'a Paktu musia úèastnícke štáty diskrimináciu nielen zakázat', ale tiež podnikat' kroky, ktorými postupne odstránia rasovú diskrimináciu vo všetkých jej formách, aj vo vzt'ahu k „právu na vzdelanie a odbornú prípravu".

Výbor OSN na odstránenie rasovej diskriminácie odporuèil, aby úèastnícke štáty Paktu prijali opatrenia, ktorými „vo vzdelávacom systéme podporia zaèleòovanie všetkých detí rómskeho pôvodu a znížia poèet žiakov, ktorí školu nedokonèia, najmä v prípade rómskych dievèat, a aby za týmto úèelom aktívne spolupracovali s rómskymi rodièmi, združeniami a miestnymi komunitami."

Výbor OSN na odstránenie rasovej diskriminácie ïalej odporuèil:

„Zabránit' a v maximálnej možnej miere predchádzat' segregácii rómskych študentov, prièom sa zachová možnost' dvojjazyèného vyuèovania alebo vyuèovania v materinskom jazyku; za týmto úèelom a v snahe zvýšit' kvalitu vzdelávania na všetkých školách a zlepšit' výsledky dosahované žiakmi z menšinových komunít, prijímat' pedagogický personál spomedzi príslušníkov rómskych komunít a podporovat' interkultúrne vzdelávanie."(96)

Známa zásada formulovaná Najvyšším súdom USA, že „oddelené vzdelávacie zariadenia sú zo svojej podstaty nerovné"(97), sa v medzinárodnej legislatíve týkajúcej sa l'udských práv premietla do Dohovoru organizácie UNESCO proti diskriminácii vo vzdelávaní, ktorý diskrimináciu definuje ako:

„akýkol'vek rozdiel, vylúèenie, obmedzenie alebo zvýhodnenie, ktoré je založené na rase, farbe pleti, pohlaví, jazyku, náboženstve, politickom alebo inom zmýšl'aní, národnostnom alebo sociálnom pôvode, majetku alebo rodu a ktorého ciel'om alebo dôsledkom je zrušenie alebo porušenie rovnosti zaobchádzania pri vzdelávaní, najmä:

a) zbavenie osoby alebo skupiny osôb prístupu k vzdelaniu akéhokol'vek typu alebo na akejkol'vek úrovni,

b) obmedzenie možnosti vzdelávania osoby alebo skupiny osôb na menej kvalitné vzdelávanie,

c) s ohl'adom na ustanovenia èlánku 2 tohto dohovoru, vytvorenie alebo udržiavanie oddelených vzdelávacích systémov alebo inštitúcií pre osoby alebo skupiny osôb, alebo

d) uvalenie podmienok odporujúcich l'udskej dôstojnosti na osoby alebo skupinu osôb".

Dohovor UNESCO tiež od úèastníckych štátov vyžaduje, aby vypracovali a uplatòovali národnú politiku na podporu rovnosti príležitostí a zaobchádzania v oblasti vzdelávania.

Prijatel'nost'

Vzdelanie môže zohrávat' kl'úèovú úlohu pri uplatòovaní celého radu ïalších l'udských práv, vrátane práva na prácu, a pri dosahovaní rovnoprávnosti príslušníkov pôvodne marginalizovaných skupín. Aby však mohlo túto úlohu plnit', musia byt' všetky kroky podniknuté v mene vzdelania v súlade s normami pre l'udské práva. Po prvé, každý má právo na vzdelanie, ktoré bude pre neho prínosné. Po druhé, nikto by nemal byt' v dôsledku priamej èi nepriamej diskriminácie na základe etnického pôvodu odkázaný na menej kvalitné vzdelávanie. A nakoniec, podl'a Všeobecnej deklarácie l'udských práv, Paktu a Výboru pre práva diet'at'a musí byt' obsah vzdelania v súlade s normami týkajúcimi sa l'udských práv. Ciele vzdelávania chránené týmito a inými nástrojmi okrem iného vyžadujú, aby výuèba podporovala porozumenie medzi všetkými etnickými skupinami, ako aj medzi národnostnými, rasovými a náboženskými skupinami, a bola kultúrne primeraná èo sa týka formy aj obsahu, vrátane uèebných osnov a vyuèovacích metód. Mala by smerovat' k rozvíjaniu úcty ku kultúrnej identite, jazyku a hodnotám diet'at'a. Štáty preto musia preskúmat' uèebné osnovy, obsah a metódy, aby sa ubezpeèili, že rešpektujú práva všetkých obèanov, vrátane príslušníkov menšín.

Rómska menšina je pri absencii „materského štátu", ktorý by poskytoval podporu a pomoc, znevýhodnená pri uplatòovaní práv menšín oproti iným menšinám na Slovensku, napríklad èeskej alebo maïarskej.(98)Poradný výbor pre rámcový dohovor rozhodol, že kompetentný štát nesie za takýchto okolností väèšiu zodpovednost' za zabezpeèenie adekvátnej podpory pre tie menšiny, ktoré „materský štát" nemajú.

Adaptabilita

Základné vzdelanie by malo byt' povinné a je v najlepšom záujme diet'at'a zabezpeèit', aby ho absolvovalo. Nosným princípom Dohovoru o právach diet'at'a je primárne zohl'adnenie „najlepšieho záujmu diet'at'a"vo všetkých záležitostiach, ktoré sa diet'at'a dotýkajú, vrátane vzdelávania. Povinnost' štátu podniknút' kroky na podporu dochádzky a zníženie poètu detí, ktoré vzdelanie neukonèia, musí zahàòat' aj povinnost', že dostupné vzdelanie bude rešpektovat' práva diet'at'a, vrátane jeho práv ako príslušníka menšiny. Podl'a èlánku 2, ods. 2 Paktu musia štáty tam, kde je to opodstatnené, prijat' zvláštne opatrenia, ktorými „zabezpeèia adekvátny rozvoj a ochranu urèitých rasových skupín alebo jednotlivcov, ktorí k nim patria, aby im zaruèili plné a rovnoprávne užívanie l'udských práv a základných slobôd." Rovnakú zásadu obsahuje aj Rámcový dohovor, podl'a ktorého by štáty mali „podl'a potreby prijat' primerané opatrenia na podporu úplnej a skutoènej rovnosti medzi príslušníkmi národnostnej menšiny a príslušníkmi väèšiny vo všetkých oblastiach hospodárskeho, spoloèenského, politického a kultúrneho života," vrátane podpory prístupu príslušníkov menšín k vzdelaniu na všetkých úrovniach.(99)

Aby bolo zaruèené právo na vzdelanie príslušníkov menšín, je nutné pracovat' s príslušnými komunitami pri hl'adaní opatrení, ktoré podporia prístup detí k vzdelaniu a jeho prínos. Môže sa jednat' o zavedenie predškolských tried, ktoré ul'ahèia prístup k základnému vzdelaniu, kontakt s komunitou s ciel'om podporit' školskú dochádzku, douèovanie v škole, ktoré ul'ahèí spoloèné vzdelávanie s ostatnými det'mi, a iné opatrenia, ktoré by bolo možné nájst' pri skutoènom zaangažovaní rómskych komunít.

Normy Európskej únie

Prijatím Amsterdamskej zmluvy v roku 1999 získali Európske spoloèenstvá mandát pre boj proti diskriminácii. Podl'a èlánku 13 Zmluvy o založení Európskeho spoloèenstva(ZES)môže Rada jednohlasne prijat' právne normy Spoloèenstva, ktoré navrhne Európska komisia po konzultácii s Európskym parlamentom. V roku 2000 boli následne prijaté dve smernice EÚo rovnosti vo vzt'ahu k rasovému pôvodu a zamestnaniu.(100)Smernica o rasovej rovnosti (2000/43/ES) rieši problematiku diskriminácie na základe rasového alebo etnického pôvodu v oblasti zamestnania, odbornej prípravy, èlenstva v zamestnaneckých alebo zamestnávatel'ských organizáciách, sociálnej ochrany, vrátane sociálneho zabezpeèenia a zdravotnej starostlivosti, vzdelania a prístupu k tovaru a službám, vrátane bývania. Smernica o rovnosti v zamestnaní (2000/78/ES) zakazuje diskrimináciu v oblasti zamestnania a výcviku na základe náboženstva alebo viery, postihnutia, veku a sexuálnej orientácie.

Smernica o rasovej rovnosti zakazuje priamu diskrimináciu i diskrimináciu nepriamu, kedy by v dôsledku „navonok neutrálneho predpisu, kritéria alebo zvyklosti bola znevýhodnená osoba urèitej rasy alebo etnického pôvodu v porovnaní s inými osobami, iba ak uvedený predpis, kritérium alebo zvyklost' je objektívne odôvodnený legitímnym ciel'om a prostriedky na jeho dosiahnutie sú primerané a nevyhnutné"(èlánok 2), okrem iného i vo vzt'ahu k vzdelaniu (èlánok 3). Slovensko túto smernicu transponovalo do svojej legislatívy v roku 2004 prostredníctvom antidiskriminaèného zákona, ktorý významne posilnil jestvujúci vnútroštátny legislatívny rámec. Slovenský antidiskriminaèný zákon je však v súèasnosti predmetom konania vo veci porušenia práva, ktoré zahájila Európska komisia, pretože zákon nie je v plnej zhode so smernicou o rasovej rovnosti.(101)

Charta základných práv EÚ vyhlásená v decembri roku 2000, ktorá však ešte nie je právne záväzná, urobila ïalší krok k posilneniu ochrany pred diskrimináciou tým, že jej zákaz rozšírila o diskrimináciu z dôvodu sociálneho pôvodu, genetických charakteristík, jazyka, náboženstva alebo viery, politického alebo iného názoru, príslušnosti k národnostnej menšine, majetku a rodu(èlánok 21).

Kandidátske štáty na èlenstvo v EÚ museli tiež podl'a „kodanských kritérií"zaruèit' demokraciu, právny štát, dodržiavanie l'udských práv a rešpektovanie a ochranu menšín. Poèas procesu rozširovania EÚ, ktorý zahàòal vstup Slovenska v máji roku 2004, bola neuspokojivá situácia rómskej menšiny jednou zo záležitostí, na ktoré opakovane so znepokojením poukazovali správy Spoloèenstva o pokroku Slovenska v prípravách na vstup. Program Phare financovaný z prostriedkov EÚ bol základným nástrojom, ktorým Európska komisia podporovala politické, hospodárske a inštitucionálne reformy, ktorými sa kandidátske krajiny prispôsobovali legislatíve EÚ. Hoci projektom Phare bol priznaný najväèší dopad na riešenie sociálnej a ekonomickej situácie Rómov, odborníci v oblasti vzdelávania ich èasto považujú za „viac efektné ako efektívne".(102)

Napriek širokej škále politických rezolúcií v Európskom parlamente a v Rade ministrov EÚ, ich kl'úèové odporúèania na zlepšenie hospodárskej, sociálnej a politickej integrácie Rómov stále nebolirealizované. Európskyparlament v jednej zo svojich rezolúcií z roku 2005 vyzval Európsku komisiu, aby koordinovala snahy EÚ o zlepšenie situácie Rómov a prijala akèný plán. Žiaden podobný dokument však zatial' prijatý nebol. K pokroku ani vývoju nedošlo ani v súvislosti s odporúèaniami Európskeho parlamentu k rámcovej stratégii EÚ pre Rómov. Ani Európska komisia nepodnikla kroky smerom k realizácii odporúèaní správy nazvanejSituácia Rómov v rozšírenej EÚ v roku 2004. Zo záverov tejto správy vyplýva, že EÚby mala jasne a výslovne identifikovat' Rómov v existujúcej a komplexnej antidiskriminaènej politike a politike sociálneho zaèleòovania a aktívne podporovat' úèast' Rómov na tvorbe politiky, jej realizácii a hodnotení. Správa ïalej odporuèila vytvorenie celoeurópskej prorómskej koalície a využitie dostupných nástrojov EÚ na zvýšenie povedomia o situácii Rómov v spoloènosti.(103)

6. Záver a odporúèania

Ako ukázala táto správa, rómske deti na Slovensku sú v praxi naïalej zväèša segregované do „špeciálnych" škôl a tried, ktoré poskytujú vzdelanie nižšej kvalitatívnej úrovne. Kroky, ktoré vláda v poslednej dobe podnikla na riešenie tejto situácie, boli neúèinné a základné príèiny porušovania práva rómskych detí na vzdelanie neboli efektívne a systematicky odstraòované. Opakované zlyhanie poskytnutia záruk práva rómskychdetí na vzdelanie im zároveò znemožòuje uplatòovat' v plnom rozsahu ich l'udské práva.

Amnesty International vyzýva vládu Slovenskejrepubliky, aby sa zaviazala otázku segregácie riešit'. Rómske deti by sa nemali umiestòovat' do špeciálnych alebo segregovaných škôl èi tried jednoducho preto, že majú rómsky pôvod, alebo preto, že sú sociálne znevýhodnené.

Vláda musí zbierat' etnicky rozlíšené údaje (údaje, ktoré zohl'adòujú etnickú príslušnost'), aby mohla monitorovat' modely segregácie v praxi a zabezpeèit' dohl'ad nad zaraïovaním do vzdelávacieho systému na základe legitímnych a objektívnych kritérií. Mala by prijat' opatrenia, ktorými zabezpeèí, že žiadny rodiè neudelí „súhlas" so zaradením svojich detí do špeciálnej školy alebo triedy bez toho, aby bol plne informovaný o dôsledkoch tohto rozhodnutia. Okrem toho by mal štát na všetkých úrovniach podniknút' kroky smerom k úplnej reintegrácii všetkých detí, ktoré boli nesprávne zaradené do škôl alebo tried pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Malo by sa napríklad preskúmat' financovanie všetkých škôl s ciel'om zabezpeèit', aby nepredstavovalo prekážku pre reintegráciu detí do bežného systému vzdelávania. Všetci uèitelia a správcovia škôl, najmä tí, ktorí uèia v miestach s významným poètom Rómov, by mali absolvovat' úèinné školenie o interkultúrnom vzdelávaní a spôsoboch odstraòovania negatívnych stereotypov a predsudkov.

Vláda by v súlade so svojimi záväzkami vyplývajúcimi zo zákonov týkajúcich sa l'udských práv mala tiež proaktívne zabezpeèit', aby všetky rómske deti pocítili prínos zvláštnych opatrení pred zahájením školskej dochádzky a poèas nej, ktorými sa podporí ich rovnost' pri uplatòovaní práva na vzdelanie. Žiadne diet'a by nemalo byt' vylúèené z kvalitného štandardného vzdelávania z dôvodu vzdialenosti alebo nákladov. Slovensko by za týmto úèelom malo det'om žijúcim v chudobe poskytovat' dopravu a inú materiálnu pomoc. Deti by ïalej nemali byt' vylúèené alebo znevýhodnené na základe svojho materinského jazyka. Vláda by mala postupne zaistit' dostupnost' prípravných tried (nultých roèníkov) s vyuèovaním v slovenskom jazyku a zaviest' ïalšie opatrenia smerujúce k dvojjazyènému vyuèovaniu a hodinám rómskeho jazyka a hodinám v rómskom jazyku na bežných školách. Pri vyuèovaní kultúry a dejín všetkých obèanov Slovenska, vrátane Rómov, by malo byt' vynaložené systematické úsilie o interkultúrne vzdelávanie a porozumenie ako o ústredný prvok uèebných osnov. Amnesty International ïalej vyzýva vládu Slovenskej republiky, aby iniciovala proces, do ktorého sa zapoja všetky relevantné subjekty a v rámci ktorého bude vypracovaný a realizovaný komplexný plán na dosiahnutie integrovaného povinného vzdelávania všetkých detí.

Európska únia a ïalšie organizácie a financujúce subjekty, ktoré tieto iniciatívy podporujú v rámci medzinárodnej pomoci a spolupráce, by mali zabezpeèit', aby prioritou súèasných i budúcich iniciatív na zlepšenie situácie vo vzdelávaní rómskych detí bola integrácia Rómov do bežných škôl, a aby rómske deti prestali byt' diskriminované. Mali by tiež podporovat' desegregaèné opatrenia na Slovensku a zaistit', aby žiadne finanèné prostriedky z medzinárodných zdrojov neprispievali k porušovaniu l'udských práv. EÚ by mala zabezpeèit', aby Slovenská republika ako jej èlenský štát v plnom rozsahu zapracovala všetky ustanovenia európskej legislatívy. Mala by tiež jasne a výslovne identifikovat' Rómov v existujúcej a komplexnej antidiskriminaènej politike a politike sociálneho zaèleòovania a zabezpeèit' úèast' rómskej komunity na tvorbe tejto politiky vo všetkých fázach.

Amnesty International zvlášt' vyzýva ku krokom v nasledujúcich kl'úèových oblastiach:

Dôraz na uplatòovanie práva rómskych detí na bezplatné povinné vzdelanie

Ministerstvo školstva, s prípadnou medzinárodnou finanènou a technickou pomocou, by malo:

1. okamžite vypracovat' a v priebehu primeraného poètu rokov realizovat' plán èinnosti, ktorým by minimálne zabezpeèilo, že všetky deti ukonèia povinné vzdelanie, tak, ako to vyžaduje Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach (èlánok 13 a 14). Prioritou tohto plánu by mala byt' integrácia a dochádzka rómskych detí do bežných škôl prostredníctvom desegregácie v kombinácii so zvláštnymi opatreniami, ktoré by podporili dochádzku a znížili poèet detí s neukonèeným vzdelaním, ako to vyžaduje Dohovor OSN o právach diet'at'a (èlánok 28, ods. 1, písm. e));

2. súèast'ou plánu by mali byt' kroky na podporu školskej dochádzky v praxi, okrem iného napríklad aktívnym kontaktom sociálnych pracovníkov; plán by mal ïalej zabezpeèit' bezplatný prístup k vzdelaniu, v prípade potreby aj poskytovaním dopravy zdarma a prípadným uplatnením postupov na kompenzáciu príležitostných nákladov na školskú dochádzku detí.

Odstránenie segregácie vo vzdelávaní

Vláda Slovenskej republiky by mala:

3. okamžite prijat' a verejne deklarovat' jasný a jednoznaèný politický záväzok odstránit' segregované vzdelávanie Rómov. Tento záväzok by mal byt' urèujúci pre každú vzdelávaciu politiku s dopadom na rómskych obèanov;

4. vláda Slovenskej republiky by za týmto úèelom mala okamžite iniciovat' konzultaèný proces o plnení tohto záväzku, ktorého by sa zúèastnili aj predstavitelia rómskej komunity, a podniknút' konkrétne, cielené a úèinné kroky na jeho implementáciu, okrem iného prostredníctvom:

5. dôkladného preskúmania kritérií pre umiestòovanie detí do špeciálnych škôl alebo tried s ciel'om zabezpeèit', aby sa o ich umiestnení rozhodovalo vždy na základe legitímnych a objektívnych kritérií zodpovedajúcich medzinárodným normám pre vzdelávanie detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami;

6. vypracovania a distribúcie jasných pokynov, ktoré urèia, že umiestnenie diet'at'a do oddelenej, špeciálnej školy alebo triedy musí byt' založené na takýchto kritériách a že o jeho umiestnení do špeciálnej školy alebo triedy sa nesmie rozhodnút' bez slobodného a informovaného súhlasu rodièa alebo opatrovníka. Pri všetkých rozhodnutiach by mali byt' primárne zohl'adnené najlepšie záujmy diet'at'a;

7. vypracovania komplexného plánu èinnosti, v horizonte primeraného poètu rokov, ktorý by zabezpeèil plnú integráciu rómskych detí do väèšinového školského systému vzdelávania spolu s det'mi z majoritnej spoloènosti a ostatných menšinových komunít;

8. realizácie schváleného plánu èinnosti s maximálnym využitím dostupných zdrojov, vrátane zdrojov poskytovaných v rámci medzinárodnej spolupráce a pomoci.

V kontexte opatrení na odstránenie segregovaného vzdelávania Rómov by vláda Slovenskej republiky mala zabezpeèit', aby príslušný plán èinnosti obsahoval kroky, ktoré povedú k:

9. náprave nesprávneho umiestnenia rómskych detí do špeciálnych škôl;

10. novelizácii školského zákona a príslušných implementaèných predpisov tak, aby sa odstránila kategória „sociálne znevýhodnených detí" a tento termín sa nespájal s mentálnym postihnutím;

11. pokroku v integrácii rómskych detí zo špeciálnych škôl, okrem iného celoštátnym zavedením pravidelných hodnotení a ïalších opatrení, ktorými budú identifikované deti nesprávne umiestnené v špeciálnych školách a triedach a ktoré ul'ahèia ich integráciu do bežných škôl a tried;

12. preskúmaniu praktického diskriminaèného dopadu zmeny zákona, ktorá rodièom umožnila vo väèšej miere rozhodovat' o výbere školy, s ciel'om prijat' konkrétne, cielené a úèinné kroky v boji proti akémukol'vek prehlbovaniu segregácie v praxi;

13. zavedeniu povinného a systematického prijímania doèasných zvláštnych opatrení, aby rómske deti, ktoré pri uplatòovaní svojho práva na vzdelanie narážajú na špecifické prekážky v dôsledku historickej diskriminácie Rómov, mohli využit' potrebné zvláštne opatrenia, ktoré im ul'ahèia vstup do bežného integrovaného systému vzdelávania. Tieto opatrenia by mali zahàòat':

14. pomoc rómskym rodièom pri posielaní detí do predškolských zariadení, napríklad poskytovaním bezplatnej dopravy, s ciel'om zlepšit' integráciu detí na základnej škole a ich výsledky v uèení,

15. vytváranie prípravných tried a poskytovanie asistentov uèitel'a vo všetkých okresoch s primeraným poètom detí, ktoré ich potrebujú, vrátane rómskych detí.

Zaistenie súladu obsahu a prostriedkov vzdelávania s l'udskými právami

Ministerstvo školstva by po podrobných konzultáciách s rómskymi komunitami a organizáciami malo:

16. rozšírit' školenie uèitel'ov a ïalších pracovníkov škôl zamerané na odstránenie negatívnych stereotypov a predsudkov, zvlášt' vo vzt'ahu k Rómom, a silnejšie vnímanie potreby bojovat' proti rasistickému obt'ažovaniu a šikanovaniu na školách. Monitorovat' následné využitie a aplikáciu školenia a školiacich materiálov, aby sa vyhodnotila ich úèinnost';

17. zabezpeèit', aby rómska kultúra, história a tradície a informácie o tom, ako Rómovia prispeli k rozvoju spoloènosti, boli súèast'ou oficiálnych uèebných osnov;

18. novelizovat' školský zákon tak, aby rómskemu jazyku zaruèoval rovnaké uznanie ako ostatným vymenovaným menšinovým jazykom;

19. podniknút' kroky, ktorými zaruèí dostupnost' vyuèovacích materiálov v rómskom jazyku;

20. poskytnút' uèitel'om a ïalším pracovníkom základných škôl, najmä tým, ktorí pracujú so znaèným poètom rómskych žiakov, školenie o rómskej kultúre, dejinách, tradíciách a jazyku a uèitel'ov školit' o význame aplikácie interkultúrneho vzdelávania;

21. zabezpeèit' skutoèné zapojenie príslušníkov rómskej komunity v každom aspekte vzdelávacej politiky súvisiacej so zaèleòovaním Rómov;

22. získat' vyuèujúci personál rómskeho pôvodu na všetky úrovne školského systému a zabezpeèit', aby v òom nebol vystavený rasovej diskriminácii.

Monitorovanie a zodpovednost'

Vláda Slovenskej republiky by mala:

23. ratifikovat' a implementovat' Protokol 12 Európskeho dohovoru o ochrane l'udských práv a základných slobôd, ktorý obsahuje všeobecný zákaz diskriminácie pri požívaní akéhokol'vek zákonom zaruèeného práva (èlánok 1);

24. ratifikovat' Dodatkový protokol k Európskej sociálnej charte, ktorý zavádza systém kolektívnych st'ažností;

25. zabezpeèit' úplnú a úèinnú implementáciu antidiskriminaèného zákona z roku 2004 a podniknút' kroky, ktorými ïalej posilní a podporí súèasné alebo plánované zvláštne opatrenia v prospech znevýhodnených skupín, ako sú Rómovia;

26. zabezpeèit' novelizáciu antidiskriminaèného zákona tak, aby bol plne v súlade s antidiskriminaènými smernicami EÚ, vrátane definície rovnakého zaobchádzania;

27. preskúmat' mandát Slovenského národného strediska pre l'udské práva, aby zodpovedal štandardu iných orgánov pre l'udské práva, vrátane právomoci prešetrit' jednotlivé žiadosti, iniciovat' vlastné vyšetrovanie, alebo navrhnút' opatrenia v individuálnych prípadoch porušenia práva na vzdelanie.

Ministerstvo školstva by v spolupráci s príslušnými ministerstvami malo:

28. systematicky zbierat' štatistické informácie a údaje rozlíšené podl'a pohlavia a etnickej príslušnosti v oblasti vzdelávania, zdravia, zamestnanosti a v ïalších relevantných oblastiach, s náležitým zretel'om na európske normy o ochrane osobných údajov a práva na sebaurèenie;

29. podrobne monitorovat' vytváranie a etnické zloženie tried na základných školách, aby zabezpeèilo, že pri umiestòovaní detí do tried a skupín nebude zohrávat' žiadnu úlohu rasová diskriminácia;

30. prostredníctvom štátnej kontroly overovat', že umiestnenie a preradenie detí nie je diskriminaèné a že rodièia nedostávajú nesprávne rady, alebo nie sú nútení, aby svoje deti umiestnili do špeciálnych škôl;

31. poskytnút' Štátnej školskej inšpekcii viac zdrojov, aby mohla úèinne vykonávat' svoju funkciu;

32. zabezpeèit', aby Odbor vzdelávania národnostných menšín na Ministerstve školstva disponoval primeranými l'udskými a finanènými zdrojmi;

33. vytvorit' efektívny mechanizmus st'ažností, ktorý rodièom umožní dosiahnut' úèinnú nápravu. Mechanizmus by mal byt' nezávislý a nestranný, s možnost'ou vyšetrovat' a iniciovat' vyšetrenie všetkých obvinení zo segregovaného zaradenia, ako aj prijímat' individuálne st'ažnosti.

Dôraz na primerané bývanie, prístup k èistej vode a hygienické podmienky v rómskych komunitách

Vláda Slovenskej republiky by mala:

34. ratifikovat' a zaviest' Revidovanú Európsku sociálnu chartu.

Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja by v spolupráci s príslušnými ministerstvami malo:

35. zastavit' násilné vyst'ahovávanie Rómov a predchádzat' mu;

36. zabezpeèit' skutoènú úèast' rómskych komunít na rozhodovaní o modernizácii alebo prest'ahovaní ich komunít, aby sa uplatnilo právo na primerané bývanie, vodu a hygienické podmienky;

37. zabezpeèit', aby každé riešenie situácie formou prest'ahovania po vzájomnej dohode bolo v súlade s medzinárodnými normami o l'udských právach. Prednostne by sa malo týkat' najmarginalizovanejších osôb, ktoré nemajú prístup k bývaniu, vode a kanalizácii ani na najnižšej potrebnej úrovni a ktorých nárok na súèasné obydlie nemá dostatoèný právny základ na to, aby ich chránil pred násilným vyst'ahovaním alebo iným zasahovaním. Ak sa prest'ahovanie, po konzultácii s osobami, ktorých sa týka, ukáže ako nevyhnutné, mali by tieto osoby byt' prest'ahované do miest poskytujúcich primerané bývanie, v blízkosti zamestnania a služieb, napríklad škôl. Pri vzniku nových osád by sa malo bojovat' proti segregácii.

Odporúèania adresované Európskej únii a iným bilaterálnym a multilaterálnym financujúcim subjektom

Amnesty International tieto subjekty vyzýva, aby:

38. podporovali vládu Slovenskej republiky vo všetkých skutoèných snahách riešit' problém systematického porušovania práva rómskych detí na vzdelanie. Malo by sa tak diat' najmä poskytovaním potrebnej finanènej a technickej pomoci pri vypracovaní a realizácii plánu, ktorý by zabezpeèil, aby všetky deti, vrátane rómskych, mohli uplatòovat' svoje právo na bezplatné povinné vzdelanie, a opatrení na odstránenie segregácie Rómov vo vzdelávaní;

39. využili svoj vplyv a vyzvali vládu Slovenskej republiky k realizácii odporúèaní tejto správy, najmä v súvislosti s desegregáciou;

40. zaruèili, aby žiadna medzinárodná pomoc nebola spojená s porušovaním l'udských práv, napríklad aby neprispievala k praktickej segregácii vo vzdelávaní, a aby všetky snahy o zlepšenie životných podmienok boli plne v súlade s medzinárodným právom týkajfacim sa l'udských práv, napríklad aby neboli spojené s násilným vyst'ahovaním;

41. zabezpeèili zapojenie rómskej komunity od poèiatoèných štádií formulácie politiky až po realizáciu a hodnotenie programov;

42. vyzvali a podporili vládu Slovenskej republiky pri odstraòovaní nedostatkov v systémoch zberu etnicky rozlíšených údajov;

43. zabezpeèili, aby všetky opatrenia prijaté na zlepšenie životných podmienok Rómov na Slovensku boli v súlade s medzinárodnými normami týkajúcimi sa l'udských práv v súvislosti s právom na primerané bývanie, vodu a hygienické podmienky, ako aj právom na skutoènú úèast' Rómov na rozhodnutiach, ktoré ovplyvòujú ich schopnost' uplatòovat' si svoje l'udské práva.

44. zabezpeèili, že nebudú podporovat' projekty spojené s porušovaním l'udských práv, vrátane násilných vyst'ahovaní.

Zvláštne odporúèania Európskej únii

45. Monitorovat' správnu transpozíciu antidiskriminaèných smerníc do vnútroštátnej legislatívy Slovenskej republiky a ich implementáciu.

46. Prijat' jednotnú politiku týkajúcu sa Rómov, aby sa úèinne využili dostupné právne, finanèné a politické nástroje, t.j. politiku EÚ týkajúcu sa Rómov. Takáto politika bude vyžadovat' vypracovanie rámcovej stratégie EÚ pre zaèleòovanie Rómov, ktorá poslúži ako koordinaèný nástroj a zaistí súlad a komplementaritu politík, iniciatív a financovania. Èlenským štátom EÚ by poskytla základné princípy a možnost' výmeny osvedèených postupov.

47. Postupovat' jednotne vypracovaním Rámcovej stratégie EÚ pre zaèleòovanie Rómov, ktorá by priniesla súlad a komplementaritu politík, systematické a udržatel'né iniciatívy a slúžila by ako koordinaèný nástroj. Takýto rámec by zaruèil úèinný mainstreaming (t.j. riešenie záležitostí týkajúcich sa Rómov na úrovni politiky EÚ) a podl'a potreby špecifické (t.j. afirmatívne) kroky zamerané na Rómov. Èlenským štátom EÚ by poskytol základné princípy a možnost' výmeny osvedèených postupov.

48. Jasne a výslovne identifikovat' Rómov v existujúcej a komplexnej antidiskriminaènej politike a politike sociálneho zaèleòovania, èím Slovensko podnieti k tomu, aby vo svojom Národnom akènom pláne sociálnej inklúzie, v pláne celoživotného vzdelávania a pláne zamestnanosti, ako aj iných relevantných politických rámcoch, chápalo Rómov ako ciel'ovú skupinu. Aktívne presadzovat' úèast' Rómov na tvorbe politiky, jej zavádzaní a hodnotení, a podporovat' využitie nástrojov EÚ na zvýšenie povedomia o situácii Rómov v spoloènosti. Zvážit' prijatie opatrení EÚ, ktoré v praxi zabezpeèia odstránenie rasovej diskriminácie v oblasti vzdelania, bývania a zdravotnej starostlivosti.

49. Zvážit' pravidelné vyèleòovanie finanèných prostriedkov na školenie, v rámci ktorého by sa Rómom a zástupcom iných menšín poskytovali informácie o politikách EÚ, jej štruktúrach a fungovaní.

50. Zabezpeèit', aby použitie finanèných prostriedkov zo zdrojov EÚ neviedlo k rasovej segregácii v oblasti vzdelania, bývania a zdravotnej starostlivosti.

Slovník výrazov použitých v texte

Termíny

Osada- výraz v slovenèine pôvodne znamenal sídlo alebo usadlost' v širokom zmysle slova, ale v súèasnosti sa používa prevažne na oznaèenie rómskych osád

Koruna– menová jednotka Slovenskej republiky, zodpovedá 0,11 €.

Špeciálna škola – škola pre deti s telesným alebo mentálnym postihnutím, alebo so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami

Prípravné triedy (nulté roèníky) – prípravné triedy pre deti, ktoré neabsolvovali predškolskú prípravu, väèšinou sa jedná o Rómov

Európske a medzinárodné orgány, zmluvy a dohovory

Medzinárodná dohoda o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach (ICESCR)

Výbor OSN pre ekonomické, sociálne a kultúrne práva (CESCR)

Vysoký komisariát OSN pre l'udské práva (UNHCHR)

Európsky výbor pre sociálne práva (ECSR)

Rámcový dohovor na ochranu národnostných menšín (FCNM)

Európske stredisko pre monitorovanie rasizmu a xenofóbie (EUMC)

Medzinárodný dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie (ICERD)

Výbor OSN na odstránenie rasovej diskriminácie (CERD)

Vysoký komisariát Organizácie pre bezpeènost' a spoluprácu v Európe (OBSE) pre národnostné menšiny

Výbor pre práva diet'at'a (CRC)

Európsky súd pre l'udské práva (ECHR)

Všeobecná deklarácia l'udských práv (UDHR)

Slovenské orgány

Rómske vzdelávacie centrum Prešov (ROCEPO) – rómske vzdelávacie stredisko v Prešove

********

(1) Na úrovni OSN pozri závereèné zistenia týkajúce sa Slovenska, ktoré publikoval Výbor pre práva diet'at'a (CRC), Výbor na odstránenie rasovej diskriminácie (CERD), Výbor pre l'udské práva (HRC) a Výbor pre ekonomické, sociálne a kultúrne práva(CESCR) Na regionálnej úrovni pozri správy a pripomienky týkajúce sa Slovenska, ktoré publikoval Poradný výbor Rámcového dohovoru na ochranu národnostných menšín (FCNM) a Európska komisia proti rasizmu a intolerancii (ECRI) Rady Európy, regionálne správy o Rómoch predložené Komisárom pre l'udské práva Rady Európy a Európskym strediskom pre monitorovanie rasizmu a xenofóbie (EUMC). Pozri tiež správy mimovládnych organizácií pre l'udské práva, napríklad Európskeho centra pre práva Rómov (ERRC), organizácie Zachráòme deti, Inštitútu otvorenej spoloènosti a Rómskeho vzdelávacieho fondu.

(2) ERRC, Stigmata: Segregated Schooling of Roma in Central and Eastern Europe, 2004 (ïalej len ERRC, Stigmata, 2004), str. 13 a 28-29; ECR, I Third report on Slovakia, CRI (2004) 4, Adopted on 27 June 2003, made public on 27 January 2004 (ïalej len ECRI, Third report on Slovakia, 2004), str. 24, Save the Children, Denied a Future? The right to education of Roma/Gypsy and Traveller Children in Europe, Zv. 2, 2001 (ïalej lenSave the Children, Denied a Future? 2001), str.188.

(3) Okrem tejto správy pozri najmä ERRC, Stigmata, 2004, a ERRC, The Impact of Legislation and Policies on School Segregation of Romani Children: A Study of Anti-Discrimination Law and Government Measures to Eliminate Segregation in Education in Bulgaria, Czech Republic, Hungary, Romania and Slovakia, február 2007 (ïalej len ERRC, The Impact of Legislation and Policies on School Segregation of Romani Children, 2007).

(4) Pre úèely tejto správy použijeme výraz prípravné triedy alebo prípravný roèník.

(5) Slovenské národné stredisko pre l'udské práva. Správa o dodržiavaní l'udských práv v Slovenskej republike za rok 2005, str. 81: „zo strany základných škôl dochádza k pochybeniam v interpretácii a aplikácii právnych predpisov upravujúcich školskú integráciu a existuje dôvodná obava z porušovania práv diet'at'a".

(6) World Bank, About the Roma: Facts and figures, na adrese http://web.worldbank.org.

(7) Jean-Pierre Liegeois a Nicolae Gheorghe, Roma/Gypsies: A European Minority, Minority Rights Group International, 1995, str. 7, s odkazom na Gypsy Research Centre, René Descartes University (Paris), 1994 na adrese http://www.minorityrights.org/admin/Download/Pdf/Romareport.pdf. Avšak podl'a publikácie Arno Tarner, „The Roma of Eastern Europe: Still Searching for Inclusion"na adrese http://www.migrationinformation.org/Feature/display.cfm?id=308, iné zdroje odhadujú poèet Rómov na Slovensku na približne 320 000 obyvatel'ov.

(8) World Bank Foundation, Social Policy Analysis Center (SPACE), Institute for Economy and Social Reform (INEKO), Open Society Initiative, Poverty and Welfare of Roma in the Slovak Republi), apríl 2002, str. 9, na adrese http://siteresources.worldbank.org/EXTROMA/Resources/povertyinslovak.pdf (ïalej len Poverty and Welfare of Roma in the Slovak Republic).

(9) Boccagni, Paolo, and Rappel, Wolfgang, Editors, „The Roma in Slovakia" v Roma the largest minority in Europe, európsky projekt v spolupráci s Nadáciou Artemisszio /Budapešt', Jekhetane-Spolu/Prešov, SKLAD/Ljubljana, Nadácia Koncept/Bukurešt', CGM/Brescia), 2004, na adrese https://www.rnl.sk/modules.php?name=News&file=article&sid=2080(ïalej len Roma the largest minority in Europe).

(10) Ibid.

(11) Roma the largest minority in Europe; a slovakia.org, http://www.slovakia.org/society-roma.htm.

(12) Ibid.

(13) Inštitút pre verejné otázky, Èaèipen pal o Roma – Súhrnná správa o Rómoch na Slovensku, 2003, (ïalej len IVO, Èaèipen pal o Roma, 2003) str. 36.

(14) Ibid str. 47.

(15) Zákon o trvalom usídlení koèujúcich a polokoèujúcich osôb, zákon è. 74 z roku 1958.

(16) IVO, Èaèipen pal o Roma, 2003) str. 378.

(17) Vláda Slovenskej republiky, Uznesenie vlády è. 153/1991 o zásadách vládnej politiky Slovenskej republiky k Rómom.

(18) Vláda Èeskej a Slovenskej Federatívnej Republiky, Zásady politiky vlády Èeskej a Slovenskej Federatívnej Republiky k rómskej menšine, Uznesenie vlády ÈSFR è. 619/1991. V uznesení vlády sa uvádza, že: „ ... rozvoj etnickej identity je predpokladom pre sebaurèenie, emancipáciu a integráciu Rómov, èím sa vyrovná ich postavenie v spoloènosti."

(19) Poverty and Welfare of Roma in the Slovak Republic str. 9.

(20) V roku 2006 dosahovala miera nezamestnanosti na Slovensku 13,3 percenta, prièom tromi regiónmi s najvyššou mierou nezamestnanosti boli Košice (20,2 percent), Prešov (19,2 percent) a Banská Bystrica (19,4 percent), podl'a údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky na adrese http://www.statistics.sk/webdata/ks/reg_udaje_eng/nezamest.htm.

(21) European Commission. The Euromosaic study: Romani in Slovakia, na adrese http://ec.europa.eu/education/policies/lang/languages/langmin/euromosaic/slok3_en.html; a Ministerstvo práce, sociálnych vecí arodiny, vyhláška è. 1757/04-11/1 o poskytovaní peòažných dávok pri poskytovaní špeciálnych príspevkov sociálneho zabezpeèenia pre príjemcu dávok v materiálnej núdzi, o príspevkoch na stravu pre deti v materiálnej núdzi a o príspevkoch na školské pomôcky pre deti v materiálnej núdzi, str. 10.

(22) Hoci sa niektoré ukazovatele zlepšili, ako napríklad poèet detí zapísaných do základných škôl, ktorý však stále nedosahuje 100 percent (Roma Education Fund, Advancing Education of Roma in Slovakia, Country Assessment and the Roma Education Fund’s Strategic Directions, 2007, str. 10, iné sa zhoršili. Pozri napríklad správa World Bank, the Fundation SPACE, INEKO and the Open Society Institute, z roku 2002 v ktorej sa uvádza, že celkový poèet l'udí, ktorí žijú v neoficiálnych osadách vzrástol zo 14 988 v roku 1988 na 123 034 v roku 1997 a že Rómovia boli neúmerne postihnutí transformáciou ekonomiky a znížením potreby nekvalifikovanej pracovnej sily (podl'a údajov Národného úradu práce predstavovali Rómovia v roku 1999 takmer 25 percent nezamestnaných). Informácie o zhoršovaní zdravotného stavu Rómov sú k dispozícii v dokumente: Peter Šaško, „Zdravie Rómov"Èaèipen pal o Roma – Súhrnná správa o Rómoch na Slovensku, Inštitút pre verejné otázky, 2003.

(23) Podl'a správy Eurostatu Regional GDP per inhabitant in the EU27, 2004, HDP na obyvatel'a na východnom Slovensku dosiahol len 42,3 percenta priemerného HDP na obyvatel'a vyjadreného paritou kúpnej sily v rozšírenej EÚ. Oproti tomu bratislavský región s výsledkom 129,3percenta priemer EÚ presahoval.

(24) Pozri ECRI Third report on Slovakia, 2004, str. 14, ods.. 44, kde sa hovorí o „údajnom zneužití úradnej moci a zlom zaobchádzaní polície vo vzt'ahu k menšinovým skupinám, najmä voèi Rómom / Cigánom. Obavy v tomto ohl'ade opakovane vyjadrovali aj orgány OSN, Výbor pre práva diet'at'a (CRC), štyridsiate piate zasadanie, Concluding Observations of the Committee on the Rights of the Child: Slovakia, 8 June 2007, CRC/C/SVK/CO/2 (ïalej len CRC, Concluding Observations, 2007), str. 7, ods. 34; Výbor OSN na odstránenie rasovej diskriminácie (CERD), Concluding observations of the Committee on the Elimination of Racial Discrimination: Slovakia. 10/12/2004. CERD/C/65/CO/7. (ïalej len CERD, Concluding Observations, 2004), ods : 5-7; Výbor pre l'udské práva (HRC), Concluding Observations of the Human Rights Committee: Slovakia. 22/08/2003CCPR/CO/78/SVK, (ïalej len HRC, Concluding Observations, 2003), ods. 11 a 17; Výbor proti týraniu (CAT), Concluding Observations of Committee Against Torture: Slovakia. 11/05/2001, A/56/44, (ïalej len CAT, Concluding Observations, 2001) ods. 104 (c).

(25) Pozri Amnesty International, Concerns in Europe and Central Asia July-December 2003 (AI Index: EUR 01/001/2004), Concerns in Europe and Central Asia July-December 2004 (AI Index: EUR EUR 01/002/2005), Amnesty International Report 2007 (POL 10/001/2007).

(26) Medzinárodná dohoda o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach (èlánok 11, ods. 1) a Európska sociálna charta (èlánok 16).

(27) Všeobecný komentár 4 „právo na primerané bývanie"(èlánok 11, ods. 1), CESCR, šieste zasadnutie, 1991, ods. 8.

(28) Úrad splnomocnenca vlády Slovenskej Republiky pre rómske komunity, Atlas rómskych komunít, 2004, str. 13.

(29) Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, Národný akèný plán inklúzie na roky 2004-2006 (NAP-Inclusion), 2004, str. 10, na adrese http://ec.europa.eu/employment_social/soc-prot/soc-incl/nap_incl_2004_sk_en_version.pdf.

(30) Nadácia Milana Šimeèku, Centre on Housing Rights and Evictions (COHRE) a European Roma Rights Centre (ERRC), Forced Evictions in Slovakia - 2006, január 2007.

(31) Komisariát OSN pre l'udské práva, rezolúcia è. 1993/77, ods. 1.

(32) CESCR, Všeobecný komentár è. 7, Právo na primerané bývanie (èl. 11, ods.1 Dohody): násilné vyst'ahovanie, ods. 3.

(33) Európska komisia, Infraštruktúra pre rómske osady, Projekt Phare SR0103, 2001, str. 13 na adrese http://ec.europa.eu/enlargement/fiche_projet/document/sr0103-02-roma-infra-ii.pdf.

(34) CESCR, Všeobecný komentár è. 4, Právo na primerané bývanie, ods. 8, písm. d) .

(35) CESCR, Všeobecný komentár è. 15, Právo na vodu, UN Doc. E/C.12/2002/11.

(36) Výbor OSN pre ekonomické, sociálne a kultúrne práva, Všeobecný komentár è. 15, Právo na vodu, UN Doc. E/C.12/2002/11, ods. 16 (pridaný dôraz).

(37) Európsky výbor pre sociálne práva, Európske centrum pre práva Rómov v. Grécko, Rozhodnutie o skutkovej podstate, 8. Decembra 2004, st'ažnost' è. 15/2003, ods. 24.

(38) Roma Education Fund, Advancing Education of Roma in Slovakia, Country Assessment and the Roma Education Fund’s Strategic Directions, 2007. str. 22).

(39) Podl'a Metodicko-pedagogického centra v Prešove bolo v školskom roku 2000/2001 z celkového poètu 576 331 študentov na Slovensku 47 701 Rómov.

(40) Zákon è. 29/1984, školský zákon, èlánok 3, ods. 2 a èlánok 29.

(41) Pozri napríklad Poradný výbor pre FCNM, Comments of the Government of the Slovak Republic on the Second Opinion of the Advisory Committee on the Implementation of the Framework Convention for the Protection of National Minorities, GVT/COM/OP/II(2005)004, 21. júna 2006, str. 25. Metodika Poradného výboru pre FCNM zahàòa návštevy na mieste.

(42) CESCR, Všeobecný komentár è. 13, ods. 57.

(43) CRC, èlánok 3, ods. 1.

tap0 (44) ICERD, èlánok 2, ods. 1, písm. c).

(45) Oddelenie výchovy a vzdelávania rómskych komunít bolo v septembri 2006 nahradené Odborom vzdelávania národnostných menšín.

(46) Pozri Save the Children, Denied a Future?, 2001, str. 183.

(47) United Nations Development Programme (UNDP), Avoiding the Dependency Trap, 2002, na adrese http://roma.undp.sk/.

(48) Álvaro Gil-Robles, Komisár Rady Európy pre l'udské práva, Final report on the human rights situation of the Roma, Sinti and Travellers in Europe, CommDH(2006)1 15. februára 2006, str. 47.

(49) ICERD, èlánok 3.